pán O'neill

🔥11🔥

Z toho všetkého som odpadla vôbec som nevnímala čo sa so mňou dialo,deje alebo bude diať bolo mi to už jedno. Len v kútiku duše som si priala aby ten kto ma zobral bol Brian.

Otvorila som pomaly oči a zbadala som, že ležím na posteli a v tmavej miestnosti. Vôbec netuším kde som a kto bol ten ktorý ma zobral z domu. Posadila som sa na posteľ a poobzerala som sa okolo. Bolo to tú tmavé,chladné a malé. Opravujem sa ležala som na nejakom matracom nie na posteli. V tejto miestnosti bola ešte jedna dverená stolička neďaleko matraca. Tak toto asi nebudem Brianov penthouse. Do kelu! Toto sa naozaj môže stať len mne.

,, Haloo!!!" začala som kričať keď som sa postavila a podišla som k dverám. Začala som po nich búchať.

,, Je tam niekto?"

,, No tak!!!Halooo!!" kričala som z plných pľúc, no niet tu ani živej duše.

Kde to som? Prečo mi aspoň niekto neodpovie. Sú snáď hluchý? Som nahnevaná a vystrašená dá sa povedať, že viac vystrašená, ako nahnevaná.
S povzdychom som sa otočila od dverí a pomaly po nich klesla až dole na zem. Pokrčila som si kolená, ktoré som si následne objala rukami a hlavu zložila dole. Nechcem plakať. Nesmiem plakať, no mám pocit ako keby som sa mala čo chvíľu totálne rozplakať.

No kto by v takejto situácii neplakal? No muž určite nie ale žena? Stavím sa, že áno. Keď vás niekto odvezie od vašej matky ktorá vás týra preč a vy neviete kto to je,prečo to urobil,čo chce a koľko tu ste...určite by ženy ako ja boli zničené možno aj niektorý muži tí, ktorí niesu až taký silný ako sa zdajú. Prečo tu preboha rozmýšľam nás druhými ľudmi keď ani neviem kde som? Musím sa upokojiť, no to sa nedá do pekla. Všetky udalosti s toho večera sa mi prehrávajú v hlave a ja som totálne zmätená.

Veď kto by už chcel uniesť mňa? Som nikto, niesom niekto dôležitý a ani bohatá nie som tak načo im som? Och dúfam, že ma nebudú chcieť predať do tých pochybných barov. Čo ma to len napadlo? Nie! To by som v žiadnom prípade nedovolila veď som ešte panna. Áno mám 19 a som panna čo je natom? Niektoré dievčatá niesu panny už od svojich 14 a zas niektoré sú panny aj v 24 rokoch. Je to ich voľna tak isto ako aj moja. Nikoho som zatiaľ takého nenašla komu by som mohla dôverovať, že ma neopustí hneď potom a ktorého by som celým svojim srdcom ľúbila. Nedám sa hneď prvému ktorý mi príde do cesty. To nie!

Započula som kroky a následne štrngot kľúčov. Posunula som sa ďalej od dverí, no otočila som sa im chrbtom aby som dotyčnému nevidela so tváre myslím si, že to tak bude lepšie. Počula som otvorenie dverí a následne vojsť osobu do vnútra s tým, že za sebou zatvorila dvere. Ani ma nehlo, nemohla som sa otočiť bála som sa. Pocítila som chladný dotyk na mojom ramene a tak som sa snažila striasť tú ruku preč. Počula som ako sa potichu zasmial, no ja som ho aj naďalej ignorovala pokiaľ ma neschytil za zápästie, nevytiahol na nohy a následne neotočil k sebe. Pozerala som mu priamo do cudzej tváre s nevedomosťou kto to môže byť.
Mal hnedé oči,krátke hnedé vlasy a poriadny stisk ruky. Keď som sa naňho so strachom v očiach pozrela videla som v jeho očiach ľútosť,smútok,hnev. Nechápala som to keď ma nakoniec tuho objal. Čo je to za blázna.

,, Tak dlho som ťa túžil vidieť, tak dlho." pošepkal mi do ucha a ja som ničomu nechápala. O čom to do pekla melie?

Snažila som sa od neho odstrčit a keď to pochopil pustil ma ja som tam len nehybne stála.

,, Čo to robíte? Kto ste?" skríkla som po ňom a on sa pousmial.