pán O'neill

🔥6🔥

Vopred ďakujem za pekné komentáre k minulej časti 💙💙🙈😍

Auto zastavilo pred veľkým domom. Dalo by sa povedať, že pred honosným sídlom. Bolo to veľké ako palác. Nemohla som odtrhnúť zrak, až ma nakoniec vytrhol z tohto tranzu Brian.

,, Poď za mňou a buď slušná. Je to veľmi dôležitá večera ." povedal mi a pozrel sa na mňa. Jeho oči potemneli, keď som sa naňho len tak pozerala a nič som nepovedala.

,, Samozrejme pán O'neill." vykoktala som zo seba a poslušne ho nasledovala ako nieaký psík.

Vošli sme do domu, ktorý nám otvorila predpokladám ich slúžka, pretože mala na sebe také oblečenie. Ja som sa na ňu len milo usmiala a pokračovala ďalej za Brianom, ktorý sa ani nezastavil. Musela som ho dobehnúť, musím povedať, že chodí naozaj rýchlo a dobehnúť ho nieje veľmi ľahké. Keď som sa už konečne postavila vedľa neho, zastavili sme pred veľkými bielymi dverami. Otvorili ich o pár sekúnd slúžky a Brian vstúpil. Ja som vstúpila tiež a snažila sa nevyzerať ako nieaký blázon, ktorý sa tu obzerá.
No to pretože to tu je ozaj obrovské a s vysokými stenami. Pred nami bol veľký stôl za, ktorý by sa zmestili aj 20. Brian mi odsunul stoličku a usadil ma. Potom sa posadil vedľa mňa, po mojej pravej ruke. Pozrela som sa na tanier pred seba a uvidela som vedľa neho veľa príbora. No super, netuším kedy sa aký príbor používa. Asi si Brian všimol môj výraz a tak sa nahol ku môjmu uchu.

,, Príbor ber z kraja aj keď som si myslel, že to budeš vedieť ."

To na konci som nechala tak a len som sa naňho vďačne usmiala, a keď nám prišiel prvý chod zobrala som si príbor ako mi hovoril Brian.

Po prvom chode sa mi prihovorila pani, ktorá sedela oproti mne.

,, Skoro som zabudla, ja som Fernanda." povedala mi a podala mi ruku, ktorú som hneď aj prijala.

,, Ja som Aurora." povedala som a usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a potom svoj zrak zakotvila na mužovi vedľa nej.

,, A toto je Jacob." povedala mi a so zamilovaným pohľadom sa naň pozrela.

Podal mi ruku a ja som ju prijala, pobozkal mi ju, a tiež mi daroval úsmev ako jeho priateľka/manželka. Netuším či sú aj manželia, alebo iba spolú žijú ako partnery. Každopádne vyzerajú veľmi zamilovane. Jacob s Brianom a niečom diskutovali a ja som občas niečo dodala, no potom Jacoba zastavila Fernanda.

,, Drahý už stačí, dojeme a potom sa môžte zhovárať o práci." povedala mi a položila svoju ruku na tú jeho.

,, Ako si želáš ." pobozkal ju a musím povedať bolo to zlaté ako ju počúvol, pretože nevyzeral nato, že ju počúvne.

Všetci sme sa vrátili späť k jedlu. Jedlo bolo naozaj veľmi chutné. Dojedli sme a presunuli sme sa z jedálne asi do obývačky.

,, Nechcete kávu alebo niečo na pitie?" spýtala sa nás Fernanda.

,, Kávu ďakujem ." povedala som jej a milo som sa na ňu usmiala. Úsmev mi opätovala a svoj zrak premiestnila na Briana.

,, Ja si dám tiež kávu." povedal a Fer len prikývla. Zavolala po slúžke, aby doniesla kávu Brianovi.

,, Tak aká bola cesta?" spýtal sa Jacob, keď slúžka odišla.

Ja som neodpovedala, keďže som si myslela, že to bolo mierené iba Brianovi a tak som zostala ticho.

,, Ale vpohode." povedal Brian a na mňa sa ani nepozrel. Samozrejme čo iné som mohla od neho čakať.

,, Aurora ako dlho pracuješ pre Briana?" spýtal sa ma Jacob a poviem vám zaskočilo ma, že sa niečo pýta mňa.

,, Nie dlho možno 2-3 dni." povedala som a snažila som si zachovať úsmev na tvári.

,, Och tak to je ešte krátko ." povedal a ja som iba prikývla, keďže som nevedela čo k tomu povedať.

Potom prešli k Brianovi a všimla som si, že riešili nieakú inú firmu ktorá konkuruje Brianovi. Rozprávala si o tom ako uzavrú obchod medzi sebou, aby už žiadnej konkurencie nebolo. Jacob musel byť jeho naozaj dobrým kamarátom, keďže mu takto pomáhal. Dohodli sa ako to urobia a potom sa pozreli na mňa.

,, Tak ako sa ti pozdáva náš plán/dohoda?" spýtal sa Jacob. Zostala som mierne zaskočená, že sa to pýta práve mňa.

No musela som sa nieako vyjadriť a, kebyže poviem, že sa mi to nepáči klamala by som. Ich plán/ dohoda neviem ako to mám nazvať sa mi páči je premyslená do, každého najmenšieho detailu. Vidno, že to vymýšľal Brian, keďže niektoré veci by nevymyslel naozaj nikto iba on. Aj keď Briana poznám krátko tak toto viem.
Keď som si všimla ich už nedočkavé pohľady, zmohla som sa na svoj názor.

,, Páči sa mi to vidno, že je to premyslené a musím uznať, mňa by to v živote nenapadlo." povedala som im a vyčarila na mojej tváry ten najúprimnejší úsmev.

Fernanda a Jacob mi úsmev opätovali, no na Brianovej tvári sa spokojne uložil samoľúby úsmev. Musela som nad tým prekrútiť očami a až potom som si všimla, že sú tu aj ostatný. Nechcela som trapas. Tak som len znovu vyčarila na mojej tvári úsmev a odpila si z mojej už vychladnutej kávy.

Rozprávali sa ďalej a ja som sa pár krát pridala do ich debaty, keďže je to moja práca. Šálky od dopitej kávy odniesla ich slúžka a ja som jej venovala ďakovný pohľad. Iba sa na mňa usmiala a pokračovala ďalej vo svojej práci.

Keď sa začínalo stmievať Jacob s Brianom podpísali zmluvy o ich dohode, ktoré doniesla nieaká iná pani/slečna. Ešte si pripili s whiskey a Brian sa postavil. Nasledovala som ho a tiež som sa postavila.

,, Ak chcete môžete u nás prespať." oznámila nám Fernanda a darovala nám úprimný úsmev. Pozrela som sa na Briana.

,, My pôjdeme, nechceme vás rušiť a ešte si musím niečo vybaviť." povedal Brian a podal Jacobovi ruku. Ten ju prijal a prikývol.

Takže sme sa rozlúčili. Kráčali sme k auto ktoré ešte neprišlo, takže sme museli chvíľku počkať pred domom.

Keď prišlo nasadli sme a pripútali sme si pásy. Čo vám poviem bezpečnosť nadovšetko. Musím povedať, že som už aj trochu unavená z dnešného dňa. Som zvedavá ako strávime dalších 6 dní a čo budeme robiť, teda či budem mať aj trochu voľno pozrieť si Dubaj. Pretože by bola škoda keby som nič také veľké z neho nevidela.
Po ceste ako sme išli mi prišla správa od Laily a od Chimeny.

Ako sa tam máš? Dúfam, že dobre zaslúžiš si konečne oddýchnuť, takže tam aj trochu vypni. Ľúbim ťa.

Ahoj napadlo ma, že ti napíšem ako sa máš v Dubaji. Určite je tam nádherne. Uži si to.

Na obidve správy som odpísala, že sa mám dobre a, že práve ideme na hotel. Poďakovala som im za priania peknej pracovnej cesty a odložila som mobil. Chvíľu som pozerala na cestu pred nami ktorá nebola ničím výnimočná, takže som na chvíľku pozatvorila oči.

Otvorila som oči a počula som pískanie pneumatík,krik a nahrňajúce sa slzy do mojích očí. Človek,krv,kapota auta iba tieto tri veci som stihla zaregistrovať. Zľakla som sa a pozrela som sa na Briana, ten vystúpil z auta, a podišiel k tomu človeku netuším čo s ním robil keďže bola tma, a ten človek ležal na zemi. Videla som len to, že sa k nemu Brian zohol ďalej som prestala vnímať okolitý svet a mne sa začal pozmazávať obraz pred mojími očami.

Poslednú vec, ktorú si pamätám z tejto noci je, že Brian nasadol do auta celý od krvy a, že je možno vrahom.

Dneska je taká trošku kratšia časť no ako vždy dúfam, že sa vám páčila.
Prajem vám všetkým pekné vysvedčenie dúfam, že ste s ním spokojný a oddýchnete si od školy.
Krásne prázdniny 💕💕💕💕💕
💙💙💙🔥🙈
💙💙💙🔥🙈
💙💙💙🔥🙈
💙💙💙🔥🙈