pán O'neill

🔥12🔥

Po mojom nie najlepšom spánku som sa zobudila nato, že som mňou niekto trochu zatriasol. Otvorila som pomaly svoje ešte zaspaté oči a pozrela sa na dotyčného, ktorý ma zobudil.

Bol to Dylan. Vydýchla som si keď som zistila, že to je práve on som rada, že to nieje nieaká iná obrovská,potetovaná gorila, ktorá by ku mne nebola práve najmilšia.

,, Dobré ráno prepáč, že som ťa zobudil, no musíš vedieť, že za tebou prídu úplne iný chlapi ako som ja a tým ťa nechcem vystrašiť len varovať nebuď k ním drzá, ako si ku mne ináč to s tebou nedopadne dobre a ja ťa nebudem môcť zachrániť keďže idem preč." povedal sklamane, potichu a ja som sa striasla pri tej predstave, že príde niekto iný než Dylan a nebude dokonca jeden ale dvaja. Naozaj ma prekvapuje jeho správanie je milý a dokonca ma prišiel varovať možno naozaj nieje až taký zlý.

,, Dobré ráno, no ďakujem za tvoje varovanie si milý. Vlastne prečo si ku mne milý?" spýtala som sa ho pretože táto otázka ma trápila už dlhšie od vtedy čo bol ku mne milý.

,, Pretože ťa poznám a mám ťa rád aj keď sa poznáme krátko, no ja ťa poznám dlhšie. Prepáč, no ešte ti to nemôžem povedať." povedal sklamane a objal ma.

Neviem prečo, no tentokrát keď ma objal nemala som pocit ho od seba odstrčiť práve naopak mala som chuť ho celou silou objať. Nechápem tomu prečo som tak rýchlo zmenila názor. Ako keby ma s ním niečo spájalo.

Naše objatie trvalo hodnú chvíľku, no potom sa odtiahol. Bola som sklamaná v jeho objatí som sa cítila tak bezpečne  proste to nedokážem opísať, nedokážem opísať ani prečo sa práve pri ňom cítim bezpečne.

,, Musím ísť tak za pól hodinku prídu dávaj si pozor." povedal potichu a následne mi daroval bozk na čelo.

,, Dobre vďaka." povedala som mu a usmiala som sa naňho. Úsmev mi opätoval a odišiel.

Ľahla som si na ten hrozne nepohodlný matrac a rozmýšľa nad včerajškom a dneškom. Čo sa ešte dnes stane? Zachráni ma stadiaľto niekto? A čo Brian? Myslí vôbec na mňa alebo to všetko bolo len jedno veľké klamstvo, ako mu na mne záleží? Kam vlastne išiel Dylan? Dostane niekedy aj odpoveď na tieto otázky? Dúfam, že áno.

Z toku mojích myšlienok ma vytrhlo silné otvorenie dverí a ja som sa okamžite posadila, a vzápätí aj postavila. Keď som videla dve mohutné postavy, ktoré si to mierili ku mne začala som sa triasť ako osika. Samozrejme sa moje oči začali napĺňať slzami a čakali čo sa stane.

,, Poď s nami maličká." povedal ku mne čiernovlasý vysoký muž, ktorý ma aj silno schytil za zápästie a potiahol k sebe.

,, Neplač zatiaľ sa ti nič nestane teda to súvisí od teba. Vyzeráš byť chutná."  povedal oblízol si spodnú peru a zasmial sa. Z jeho smiechu mi bolo na zvracanie.

,, Leon! Nestraš ju vieš čo nám povedal šéf." povedal o niečo nižší, no vážne iba o niečo další čiernovlasý muž.

,, Sklapni máme ju priniesť až o 10 minút takže zatiaľ..." nestihol dopovedať ten Leon a už ho prerušil ten další čiernovlasý.

,, To nemôžeš šéf ťa zabije nemôžeš ju znásilniť zbláznil si sa?" spýtal sa ho ten muž a odstrčí jeho ruku z tej mojej.