Balet v Converskách

5.

Patrik

Sedeli sme s chlapcami v mojej izbe a rozprávali sa o rôznych veciach. Dievčatá, škola, učiteľky, znova dievčatá..

,,Počúvaj ma sem," vyhŕkol zrazu kamarát Marek a vytiahol skrčený papier z tašky. ,,prihlás sa tam."
,,Šibe ti? Veď to je balet." zamietol som jeho návrh s vypúlenými očami. Ja a balet? Nikdy!
,,No a? Je tam tá nová... Kornélia."
,,Volá sa Karolína, a čo s tým?"
,,No.. však vieš.." pokýval so svojím obočím.
,,Zabudni!" odvrátil som od neho pohľad a odsrkol si z coly.
,,Ja a Kaja? Ani za svet!" pri predstave, že by môj vzťah bol niečo viac, ako len vozenie na a z tanca, som sa začervenal. Nie len tak, ale úplne ako tá najzrelejšia paradajka.
,,Ale však to skús."
,,A čo za to?" uštipačne som naň zazrel.
,,Niečo mi navrhni." vzopol si ruky za krkom a zaprel sa do kresla, na ktorom sedel.
,,Vydržíš celý rok bez alkoholu." povedal som mu bez akéhokoľvek náznaku mojich pocitov. Oči mu šli vyskočiť.
,,Nie, to nie. Prosím niečo iné!"
,,Buď toto, alebo nič." vztýčil som hlavu dohora s úsmevom a pocitom, že som vyhral túto hru.
,,Ale...ale...no tak fajn!!" vzreskol a plechovku čo bola na stole zhodil na biely koberec. Nejako ma to netrápilo. Celá chvíla patrila pocitu, že sa budem musieť prihlásiť na balet. Ešte k tomu tam, kde chodí Kaja! Skapem. Skapem za chvílu.
,,Čo ak to nespravím?" hlas sa mi neuveriteľne triasol.
,,Poviem všetkým o tom, aký si veľký knihomol."
,,Nie som až taký veľký!"
,,Vôbec nie, lenže si prečital Papierové mestá a Na vine sú hviezdy aspoň 3-krát. A knihy už ani nemáš kam dávať. "
,,Štyrikrát." zahanbene som ho opravil a sklonil hlavu. ,,Ale ak ty sa čo i len dotkneš alkoholu, poviem to tvojim rodičom." viem, že je toto odomňa veľké svinstvo, ale neviem ako inak sa mu pomstiť. Na jeho tvári bol vidieť mierny nepokoj.
,,Tak, platí?" vystrčil som k nemu ruku so stále trasúcim sa hlasom.
,,Platí." ruky boli podané, stávky uzavreté. Veď balet, tie zdvíhačky.. šnúry vo vzduchu!! Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Veď ju ani na zemi nespravím! Ak mám tú stávku vyhrať, potrebujem pomoc.

Karolína

Deň konkurzu sa rýchlosťou svetla blížil. Predstavovala som si, kto to sa k nám dostane. Nejaký blonďák? Či brunet? Oči hnedé, či zelené? Ako správna žena som nemohla zabudnúť na jeho telo a...

,,Čau Kaja, ja len.." moje predstavy prerušil Patrik.
,,Čo ty len...?" uškrnula som sa nad jeho nervozitou.
,,No.. že... potrebujem.."
,,Potrebuješ čo?"
,,Potrebujem tvoju pomoc." poškrabal sa na zátylku.
,,M-moju? Ale prečo moju?!"
,,Pretožee.." ako naťahoval slová bolo hrozne rozkošné, ale ja som potrebovala odpoveď!
,,Pretože ty si jediná talentovaná baletka ktorú poznám."