Balet v Converskách

12.

,,Ďalší!" skríkol hlas mojej učiteľky. Sedela vedľa mňa za veľkým stolom na konkurze. Ja, riaditeľka a už spomínaná učiteľka sme mali výber nových tanečníkov na starosti. Podaktorí boli veľmi dobrí, iní zas horší. Pri niektorých som mala pocit, že trénovali maximálne jeden deň, pri ostatných, že netrénovali vôbec. Kolená sa mi triasli a bola som nervózna aj za Patrika. Občas, keď do miestnosti vkračoval chlapec s havraními vlasmi, ceruzka mi v momente vypadla z ruky. Keď som však zaregistrovala, že to nie je on, tep sa mi opäť vrátil do svojej pôvodnej rýchlosti.

Tanečník Dávid, ktorý mal dlhé a plavé blond vlasy a vždy, keď spravil otočku, odhodili sa mu na druhú stranu. Riaditeľka sa ho nevedela nabažiť, ani učiteľka. Navyše mal strašne dlhé nohy, takže keď vyskočil, vyzeralo to, ako keby lietal.

Keď odišiel, odfrkla som si. Obe ženy po mojej pravici na mňa nechápavo pozreli. Zdvihla som svoju ceruzku a čakala na ďalšieho pána na holenie. Keď som však uvidela havranie vlasy a modré oči, kolená sa mi opäť roztriasli a ceruzka vypadla z ruky. Patrik. Stál pred našim stolom v čiernych teplákoch a zelenom obtiahnutom tričku. Na nochách mal svoje cvičky a na ruke zopár náramkov.
,,Ako sa voláš?" spýtala sa riaditeľka. Učiteľka márne hľadala nejaký sval na jeho tele, no keď nič nenašla, začala si kresliť obrazce.
,,Patrik, Patrik Palmo." pery stisol do čiarky a pozeral na mňa, aby som mu nejako pomohla.
,,Tak, Patrik Palmo, zatancuj nám niečo." kývla som hlavou smerom k nemu a on mi nervózne odkýval. Začal tancovať pomaly, ale ladne. Nič nepreháňal a nezanedbával. Po minúte hrania pesničky sa odvážil viac. Začal sa točiť, skákať, nohy zdvíhal až ku hlave. Keď dotancoval, neuvedomila som si, že od samej radosti plačem. Palcom som si zotrela slzu z líca a začala tlieskať. Riaditeľka a učiteľka sa pridali ku mne. Patrikovi na tvári žiaril úsmev, hruď sa mu od únavy zdvíhala.

Patrik odišiek z miestnosti a dlho som sa premáhala, aby som nevyletela z miestnosti za ním. Nakoniec ma obe ženy pustili, aby mohli samé rozhodnúť, kto pôjde ďalej, a kto nie. V chodbe stálo mnoho chlapcov, približne v mojom veku. Takmer hneď som medzi nimi zazrela Patrika. Od obrovskej radosti, že to zvládol, som sa hodila do jeho náruče a na líce vtisla pusu.