Balet v Converskách

4.

Na ďalší deň som vyskočila z postele, hoci bolo len šesť hodín. Obliekla som si rúžové tričko a rifle, a aspoň na tú hodinku sa pozrela do učiva, z ktorého bola naplánovaná písomka.

Cestou na autobus som si vzala jablko, lebo nestihla som raňajky. Celý svet mi pripadal krajší, farebnejší, a to len vďaka novému začiatku s Patrikom

Aj Ema si všimla že sa somnou niečo stalo. Chcela mi ešte čosi povedať, ale učiteľka práve vošla do triedy a začala vysvetlovať nové učivo.

Cez prestávky som po Patrikovi hádzala očkom, ale nebrala som za potrebu ísť za ním.

Po škole už boli vyvesené plagáty z mojej tanečnej školy, áno, aj do Modry sa dostali. Jediný ktorého tie plagáty zaujímali, bol môj spolužiak Marek. Strhol ho zo steny, strčil do tašky a odkráčal do svojej triedy.

***

Tento deň bol veľmi zvláštny. Celý deň čo som sedela na zadku v škole, svietilo slnko a vtáci spievali, no keď odznela posledná hodina, mraky sa zatiahli a spustil sa prudký dážď.

Mikinu som nemala, studené kvapky dopadali na moju pokožku a spôsobovali mi husiu kožu. Vlasy aj oblečenie som mala v momente premočené. Vedela som, že mi bude aspoň týždeň tiecť soplík z nosa.
Dorazila som na zastávku a čakala na autobus, ktorý bol stále v nedohľadne. Vedla našej zastávky je veľká tabula, kde píšu informácie o autobusoch - či budú meškať, kedy prídu, alebo či neprídu vôbec. Môj autobus sa stal prípadom číslom tri. Ďalší mal ísť až za hodinu a pol, a keďže vonku pršalo ako z krhly, neoplatilo by sa počkať na ďalší. Vytiahla som mobil z tašky a vytočila mamu.
,,Ahoj srdiečko, potrebuješ niečo?" ozvalo sa po treťom vyzváňaní.
,,Áno, autobus vymeškal spoj. Nemohla by si po mňa prísť?" odpovedala som zúfalo s pohľadom upretým na moju školu.
,,Prepáč zlatko, ale máme v práci poradu, budem sa tu musieť zdržať asi do štvrtej. Zavolaj ocinovi alebo si počkaj na ďalší spoj, dobre?" pravdepodobne už nechcela rozoberať túto debatu, tak ukončila hovor. Neostávalo mi nič iné, ako si počkať na ďalší autobus. Otec by mi to určite nezdvihol alebo by sa vyhovoril, že má veľa objednávok.

Čas sa neskutočne ťahal. Minúta mi pripadala ako celé tisícročie. Kropaje vody padali na mokrý asfalt alebo na čierne dáždniky. Oblečenie sa mi lepilo na kožu a vlasy zasa na tvár.

Keď už sa začalo trocha vyjasnievať a mne stále zostávalo pätnásť minút do odchodu autobusu, rozhodla som sa ísť pozrieť do kníhkupectva, čo bolo naproti.

V obchode bolo príjemné teplo. Preto mi úsmev opäť ozdobil tvár. Prechádzala som pomedzi police s knihami, keď som zazrela mne známu osobu. V rukách držal knihu a bol do nej hlboko ponorený. Nechcela som ho rušiť. Moja ruka náhodne siahla po jednej knihe a rýchlo odtial odišla.

Bolo mi jedno, že som za knihu utratila desať eur. Bolo mi jedno, že tá kniha bola príručka o materstve a pohlavnom styku, jediné čo ma zaujímalo, bol Patrik ponorený do knihy, a jeho roztomilé znamienko čo má nad perou.