Balet v Converskách

19.

Počas poslednej zdvíhačky som počula taký potlesk, aký ešte nikdy predtým. Z čela sa mi lial pot, hruď sa mi rýchlo od únavy dvíhala. V nohách mi pulzovala krv, ale stálo to za to. Ten pocit, ktorý zalial moje telo, bol na nezaplatenie. Obecenstvo tlieskalo postojačky, a mne sa od dojatia začali púšťať slzy po lícach.

***

,,Bolo to skvelé! Nikdy som nemal v sebe toľko adrenalínu, ako som mal počas vystúpenia!" Patrik mal radosti na rozdávanie. Kráčali sme po našej dedine, ktorá bola zahalená tmou smerom do 'našej' pizzérie.
,,To čo si mi povedala na javisku.." hlava sa mi zakrútila, úplne som zabudla na to, že som mu vlastne vyznala svoje city, ,,ako veľmi sa ti páčim?" nevedela som, ako mám hneď odpovedať, tak som sa naňho usmiala.
,,Neviem ako to opísať slovami inak, ale cítim k tebe niečo, čo je omnoho silnejšie ako len páčenie." cítila som, ako mi do líc stúpa červeň. Ruky som si vložila do vreciek a opäť naňho pozrela.

Celú cestu sme prešli v tichosti, pred pizzériou sme zastavili. Oči mal rovnako krásne ako vždy, niečo v nich však pribudlo. O malý okamih, sme stáli s Patrikom oproti sebe. Tak blízko, že som cítila, ako mu zbesilo tlčie srdce. Patrik mi chytil ramená, svoju hlavu naklonil roztomilo doprava a pobozkal ma. Cítila som sa ako na obláčiku - akoby som lietala.

Patrik mi otvoril dvere od našeho obľúbeného miesta a vošli sme do teplej jedálne. Odštartovali sme svoj nový začiatok. Pizzéria pre niektorých nebola práve to najromantickejšie miesto pod slnkom, ale keďže som bola s chlapcom, ktorého som milovala, bolo mi úplne jedno, kde sa nachádzam. Mne úplne stačilo to, že som mohla byť s ním.

KONIEC.

Ahojte!💕
Už to tak bude, dostali sme sa na koniec tohto príbehu :)
Ďakujem vám všetkým, čo ste si ho prečítali a dúfam, že sa vám páčil❤😊 Každý názor, vote alebo komentár poteší!
Vidíme sa pri mojom ďalšom príbehu!❤
Ľúbim vás💕
Agipka💕