Balet v Converskách

15.

,,Patrik!!" zakričala som na celú školskú chodbu. Bolo krátko pred zvonením na prvú hodinu a chcela som Patrika zastihnúť ešte pred ňou. Na chodbe nebolo veľa žiakov, ale ajtak sa na mňa otočilo mnoho hláv. Jedna z nich bola Patrikova. V momente, keď započul svoje meno, zbledol ako stena a nevedel čo robiť. Ráznym krokom som k nemu podišla. Nevedel, či sa má otočiť a utiecť do triedy alebo čeliť mne.
,,K-Kaja?" nasucho prehltol. Nohy a ruky sa mu triasli, mal z niečoho strach. V tej chvíly, som ale nevedela z čoho a prečo. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela do Patrikových modrých očí.
,,Prečo sa v poslednom čase chováš tak čudne?" videla som, že bol celý nepokojný.
,,N-nechovám.." začal sa hrať s prstami, čím prezradil, že niečo skrýva.
,,Jasné. Teraz to vyklop." ruky som si prekrížila na hrudi a pravou nohou si začala podupkávať.
,,Ako rád by som ti to povedal, ale nemôžem. Sklamal by som ťa. Prepáč." zvrtol sa na päte a odišiel do triedy. Nechal ma stáť v chodbe bez jediného slovka a s trasúcimi nohami.

***

Domov som vletela s ovisnutými perami. V dome bolo ticho ako v hrobe. Chodbou sa ozývali iba moje ťažké kroky. Zložila som na zem tašku, ľahla si na zem a začala pozerať do stropu. Keď ma už začalo desiť to hrozné ticho, vzala som učebnice a prehĺbila sa do učenia.

***

Nové učivo biológie som vedela naspamäť aj odzadu. Naivne som čakala, že sa mi Patrik ozve, ale keď muž niečo skrýva, je to akoby to ani neexistovalo. Najlepšie je, keď zatajujú úplné hlúposti. Napríklad môj otec, ešte keď sme žili vo Francúzsku, rozbil vázu a keďže sa bál maminej reakcie, skryl ju na miesto, kde sa mama nikdy nepozerá. Celý polrok sme ju nevedeli nájsť, až kým sa na Vianoce nepriznal.

Mobil mi pípal iba esemeskami od mami. V ten čas stále učila. Prácu bude musieť odložiť, keďže je na ceste mimčo.

Opakovala som si fyziku, keď mi mobil zapípal. Myslela som, že je to opäť od operátora a že si to ani pozerať nemusím. Zvedavosť mi ale nedala a odomkla ho.

V ten moment sa mi takmer zastavilo srdce. Krv mi stuhla v žilách. Takto ma vedel vykoľajiť iba jeden človek: Patrik.

Kokosák_Patrik: Môžeme sa prosím porozprávať?

Tieto štyri slová mi dokonale stačili k radosti. Aj keď to neveštilo nič dobré.