Balet v Converskách

2.

,,Musíš trocha viacej zabrať Kaja, inak neprejdeš týmto ročníkom." profesor mi podal písomku z ktorej sa na mňa mračila červená trojka. Známky sa mi aspoň trošička zlepšili! To sa musí nechať!

Kalendár teraz ukazoval koniec tretieho mesiaca v roku 2017. Začína sa obdobie oblievačky a trápnych žartíkov. Ema sa stala mojou najlepšou kamarátkou, žije v Modre. Riaditeľka školy je jej mama. Ako jediná ma prijala a baví sa somnou napriek mojim hrozným známkam. Ostatní sa mi otočili chrbtom a viac sa o mňa nezaujímali.

Najhoršie známky mám zatiaľ z fyziky, chémie, dejepisu a geografie. Ostatné predmety nejako zvládam. Stalo sa mi ty za necelý týždeň toľko trapasov, že o nich rovno knihu možno napíšem. Napr. sa mi na obede podlomila noha a šošovicovú polievku som vyliala na jedného chalana z vyššieho ročníka. Tuším že sa volá Peťo. Číí Patrik! Áno, Patrik! Najprv som to s ťažkým srdcom ľutovala, no teraz som skôr rada že môj obed skončil na tričku onoho chlapca.

Je to totiž breakdancer. Nenávidím ten štýl tanca! Je taký.. na mňa až moc divoký. Radšej si rozdrvím prsty na nohách ako rozbiť hlavu tanečným trikom.

Zvyčajne je veľmi milý, no na mňa kuká ako na prašivého psa. Takto sa vraždíme pohľadmi každý boží deň. V jeden upršaný utorok však chýbal a moja nálada sa zdvihne o stupeň vyššie.

Škola sa ako vždy skončila o pol tretej a prechádzala som cez chodník pri ktorom bola fontána. Padali do nej kvapôčky vody, zároveň sa odrážali a padali kdesi do neznáma. Na zastávku som sa šuchtala, hoci moja dobrá nálada bola vyššia ako Mount Everest. Sadla som si na zastávku autobusu. Z neznámeho dôvodu som nevnímala okolný svet, takže môj mozog nezaregistroval autobus smerom na moje bydlisko. Prepol do režimu "haló, spamätaj sa!" až keď bol autobus v pohybe. Moje nohy okamžite vyštartovali za ním. Vrážala som do ľudí, odháňala rôznu zver, ale autobus nie a nie zastať. Moja snaha skončila v momente keď som nabúrala do nejakej osoby. Doteraz som sa o všetkých šuchla ramenom. Lenže teraz som do niekoho naozaj silno vrazila! Autobus zabočil do uličky a mne úplne zmizol z dohladu.

Tvár mi zalial rumenec. Bola som červená ako paprika. Nie, viac než to.
,,J-Ja, ospravedlňujem s-sa. Pardón, sorry!" stále som pozerala do zeme ako puk.
,,Nič sa nes-. Už zase ty?!" Pohľad som zdvihla a zočila Patrika. Rumenec sa mi ešte viac sfarbil. Prečo som musela vraziť práve doňho?! To by som radšej vrazila do pedofilného dedka ktorého smrad cítiť na päťdesiat kilometrov, ale ja musím vraziť do tohto primitíva!
,,Ne-nechcela som.." snažila som sa zo seba nevydať vzllik. Slzy sa mi kotúlali po  pehatých lícach a padali na sivý chodník.

,,Prepáč." obišla som ho a šla kam ma nohy viedli. Bolo mi jedno kam idem. Hlavne že budem od neho čo najďalej.

Áno áno áno, klišé jak z tureckej telenovely. Love ya!
- Agipka❤