Balet v Converskách

16.

Bol chladný večer. Vonku fúkal vietor a ja som bola zababušená do teplej mikiny. Mraky sa začínali schylovať na poriadnu búrku. Vlasy som mala spletené do vrkoča, pretože kvôli vetru mi viali rovno do tváre.

Patrik ma čakal v našej dedinskej reštaurácií. Čakal za stolom, ktorý bol úplne v rohu. Presne vedľa dverí, ktoré vedú von na terasu. Keď som si sadla, videla som, že chlapec sediaci oproti mne, bol plný strachu. Prvých desať minút sme sedeli v úplnom tichu, prerušila nás až čašníčka nesúca pizzu. Pravdepodobne ju objednal Patrik ešte pred mojim príchodom. Bez ďalších slov sme sa pustili do chutnej horúcej pizze.

,,Ja.." začal Patrik z ničoho nič. V ústach som mala druhý kúsok. Položila som pizzu späť na tanier a z úst mi zostala vysieť šunka.
,,Musím ti niečo dôležité povedať." pozrela som naňho vážne, šunka mi však moju serióznosť kazila, tak som ju prežúvla a prehltla.
,,Neviem či budem môcť chodiť na balet." keby tá šunka stále bola v mojich ústach, pravdepodobne by som sa ňou zadusila. Patrik si od nervozity zahryzol do pery tak, že v sekunde sa mu na nej objavil malý pásik krvy.

Nedôverne som naňho pozerala. Krútila som hlavou a mala som krátko od úplneho rozplakania sa. Nehovorila som nič, ústa som otvárala len na prázdno. Divím sa, že mi do nich nevletela mucha.
,,P-Prečo?" spýtala som sa jednu z otázok, ktoré mi v ten čas lietali v hlave. Bolo ich milión, ktovie, možno až niekoľko biliónov.
,,Musím sa rozhodnúť..." ani on nemal ďaleko od plaču.
,,Rozhodnúť medzi čím?" nervozita stúpala, ďalší kúsok pizze skončil v mojom žalúdku.
,,Rozhodnúť sa, či budem ďalej rozvíjať break dance alebo balet. Oboje robiť nemôžem." zvesil hlavu ako pes, ktorý spravil niečo zlé.
,,To povedal kto?" pizzu som mala aj na brade.
,,Doma to je teraz také zvláštne. Rodičia musia teraz myslieť viac na potreby nás všetkých a ak chcem rozvíjať nejaký druh tanca, musím sa rozhodnúť medzi baletom a break dancom." prstom si utrel krv z pery a ruky zložil na kolená.
,,Po celých hodinách a hodinách tréningu to chceš tak ľahko vzdať?"
,,Nechcem, nechcem sa ale vzdať ani breaku. Všetky tie súťaže, medaile, nočné battle.." hlavu mal stále zvesenú, ,,skús ma pochopiť Kaja, nemôžem sa rozhodnúť len tak v zlomku sekundy." to už Patrik plakal. Keď moje oko uzrelo Patrikovu slzu, neudržalo sa ani ono.
Nechcela som, aby Patrik zahodil všetkú tú snahu, ktorú do konkurzu vložil. Nechcel to ani on, ale taktiež nechcel stratiť všetko, čo dal do break dancu. Plakala som kvôli Patrikovi. Chcela som jedine po boku s ním tancovať Luskáčika. To, že to bola len mylná predstava, bol môj najväčší strach.