9.

337 24 7
                                    

,,Čo tu tak sama?" usmial sa na mňa a stisol mi ruku.
,,Setkam." ruku som odtiahla a ďalej pila bublinkový nápoj.
,,Necelú pol hodinu pred zatváračkou?" prstom ukázal na hodiny a málinko sa uškrnul. Pohľad znudenej pokladníčky mi už začal liezť na nervy, tak som sa postavila a povedala jej, nech to pripíše na otcov účet. Otrávene prikývla a ja som s Patrikom, ktorý mi bol v pätách, opustila podnik.

Kráčal vedľa mňa s rukami vo vreckách. S mojimi vlasmi sa hral letný vánok, takže som ich mala po celej tvári. Patrik sa snažil niečo povedať, ale vždy sa z nejakého neznámeho dôvodu rozhodol, že to asi nebude potrebné. Vždy stlačil pery do čiarky a začal sa okolo seba obzerať.

Bez slov sme dorazili až ku môjmu domu. Stáli sme pred mojimi dverami. Patrik sa pohumpoval na špičkách a stále mal pery v čiarke. Ruky mal vzopnuté za chrbtom a obzeral si môj dom. Akoby tam našiel nejakú vec, ktorú si na ňom nikdy predtým nevšimol.

,,Tak, ja už pôjdem." usmiala som sa a čakala čo bude ďalej. Keď Patrik nespravil nič a pokračoval vo svojej činnosti, otočila som sa a stlačila kľúčku.
,,Počkaj!" rýchlo ku mne prikročil a stisol mi ruku. Zaprela som sa do dverí a keďže už boli mierne pootvorené, spadla som do dvora a Patrik hneď za mnou.

Svojou váhou ma takmer rozpučil a navyše mi vyrazil dych. Napriek tomu som pozerala do jeho modrých očí. Cítila som ako mu silno buší srdce. Mala som nehoráznu chuť ho pobozkať. Viem, že sme sa nenávideli najviac ako sme mohli, ale akoby som na tie momenty zabudla a užívala si len tento: leží na mňe, pozerá do mojích očí a srdce nám zbesilo búcha. Keď sa ku mne začal nakláňať, zavrela som oči (veď to tak býva vo filmoch, prečo by som to nemohla robiť aj ja?) a čakala na jeho jemné pery.

Namiesto nich som započula malé cvaknutie a oči som okamžiite otvorila. Začala na nás striekať voda z ostrekovača. Automatické zapnutie. Že mi to nenapadlo! Obaja sme boli do minúty mokrý. Postavili sme sa do uličky kde boli odložené bicykle, aby na nás voda nedočiahla. Mokrá mikina na mne vysela a bola taká ťažká, že som sa cítila ako nejaká zdeformovaná ťava.

Patrik po šálke horúceho ovocného čaju odišiel bez ďalších okolkov. Zostávajú dva dni. Som nervózna ako ešte nikdy, a to nejde o moje šťastie, ale o šťastie chlapca, ktorý ma dnes skoro rozčapil na zemi.

Balet v ConverskáchWhere stories live. Discover now