Balet v Converskách

17.

Za sebou sme mali už piaty tréning, nacvičovali sme Luskáčika. Bola to riadna makačka, ale nakoniec som získala rolu Kláry. Znova som nemala na učenie čas, takže som sa snažila vtlačiť si všetko do hlavy počas hodiny, občas sa mi to podarilo, inokedy zas nie.

Patrik bol zástupcom Dávida, on mal rolu Luskáčika. Veru, keď sme tancovali vždy spolu, veľmi dobre som sa necítila a vždy sa so mnou najbližšiu pol hodinou nerozprával.

,,Raz a dva a tri a štyri." tlieskala nám trénerka do rytmu. Patrik stál o dve rady za mnou, takže keď sme mali opäť s Dávidom sólo, nemohla som vidieť, ako sa tvári. S veľkou istotou však viem povedať, že sa tváril ako  vždy: zamračený, mrzutý, urazený.

,,Au!!" vykríkol Dávid pri jednej z našich zdvíhačiek. Pustil ma na zem, padla som na stehno z nemalej výšky, takže ten, koho niečo bolelo, nebol iba Dávid. Držal sa oboma rukami svojho boku, kolená sa mu podlamovali. Všetci v sále, včetne trénerky sa okolo neho postavili a rukou si pridržiavali ústa. Nechápala som, prečo sa to stalo. Som príliš ťažká? Nejako som ho kopla? Narazil doňho niekto?

,,Si v poriadku Kaja?" pomohol mi vstať Patrik. Prikývla som a jemne sa usmiala. Ja som však nikoho okrem Patrika nezaujímala. Všetky oči spadali na Dávida, ktorého bok stále neprestal bolieť. Trénerka vzala Dávida bokom a niečo mu vravela do jeho ľavého ucha.

,,To budú pravdepodobne jeho zdravotné problémy." pošepkala jedna baletka druhej.  Som jediná čo nevie o čo sa v tejto situácií jedná?!

,,Prepáč, ale aké zdravotné problémy?" naklonila som sa k nej a pozrela na Dávida, sedel na lavičke s krivým výrazom.

,,Od mala má nejakú vadu, toto sa mu stávalo v jednom kuse."

,,On už sem chodil?"

,,Nie, do inej školy blízko Bratislavy, tam však mával tiež dosť dlhé prestávky. My dve sme tam s ním chodili asi tri roky." zalovila som v pamäti a uvedomila si, že oni sem prišli taktiež len nedávno. 

Keď som sa pozrela na miesto, kde pred chvíľou Dávi sedel, už tam nebol a k nám sa vracala trénerka. ,,Žiaľ, Dávid s nami nebude môcť vystupovať," smutne pozrela do zeme a pokračovala, ,,takže namiesto Dávida bude tancovať Patrik." rukou ukázala za mňa, kde stál Patrik, oči vypleštené. Ani som si neuvedomila čo robím a objala som Patrika okolo pása. Nečakal to, ale objatie mi opätoval. Naše spolužiačky sa na nás pozreli s úsmevmi, s trocha červenými lícami. 

,,Na toto nemáme čas slečna Bresseová, všetci na svoje miesta!" trikrát tleskla a ja som sa postavila vedľa Patrika, šťastnejšia ako nikdy predtým.

Ahojte!
Prajem vám šťastný a požehnaný nový rok! Máte tu poslednú kapitolu z tohoto príbehu v tomto roku! :) Snáď sa vám páčila!💕
Ľúbim vás!💕
Agipka💕