6.

333 22 4
                                    

Najbližší víkend sme kráčali s Patrikom do môjho skromného domčeka. Vo vnútri nebolo ani živej duše, no napriek tomu sme sa nenápadne presúvali ku schodom do pivnice.

Všetko mi vysvetlil. Smiala som sa ako pojašená, až za brucho som sa chytala, keď mi so strachom v očiach opisoval, na čo sa to dal.

Veľkú miestnosť osvietilo modrasté svetlo. Patrik sa usadil na malom kresle a pozeral na veľké zrkadlá, ktoré boli okolo neho. Vlasy som si vzopla do drdolu a obula si béžové balerínky. Ani jeden z nás sa nepokúšal začať rozhovor.

***

,,Prvá pozícia, druhá.. nie to je tretia Patrik! Znova!" nad jeho neschopnosťou v balete som pomaly strácala nervy. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Druhú pozíciu si furt mýlil s tretiou a štvrtú s piatou. Už sme tu cez hodinu a pol a on si dokázal zapamätať jedinú pozíciu.
,,Kaja, ukáž mi to prosím ešte raz.." poprosil po ďalších zmarnených 15 minútach. Ukázala som mu to čo najpomalšie, pritom som mu pri každom pohybe vravela, čo za pozíciu práve robím.

Chvílu som ho nechala nech si to opakuje sám a odišla na poschodie po vodu, nech tam neumrieme od smädu. Na moje prekvapenie, v kuchyni stála mama.
,,M-mami? Nemala by si byť v práci?" znervózňela som pri pomyslení na to, že by tu uvidela Patrika.
,,Je sobota srdiečko, v sobotu sa neučí."
,,Noo.. ale kde si bola doteraz?"
,,Bola som nakúpiť. Prečo?" jednu ruku si dala v bok a pozrela na mňa nechápavým pohľadom.
,,Len tak." čo najrýchlejšie som zobrala dva poháre a naplnila ich vodou. Pri tom som vymýšlala výhorky pre mamu, prečo beriem dva poháre.
,,Som hrozne smädná, vezmem si radšej dva.." nečakala som na žiadnu odpoveď a utekala späť do pivnice a snažila sa nevyliať vodu.

Pohár som vtlačila do rúk Patrikovi. Pár kvapiek sa mu dostali na tričko a vytvárali tmavé škvrny. Z môjho pohára som zúrivo pila až mi voda po brade stiekala.

Sedeli sme potom opäť bez slova ďalších päť minút. Potom som už opäť súrila Patrika nech opäť začne trénovať.

Napodiv to dal na druhý raz úplne bezchybne. Tak si to zopakoval ešte 16-krát a prichádzala ďalšia lekcia. Tú zvládol celkom dobre. Boli to otočky.

Malú chvílu sa s tým trápil, ale napokon to zvládol. Radosti mal na rozdávanie. Poskakoval, točil sa, válal sa po zemi.. ale to najkrajšie čo robil, bolo to ako sa smial.

Balet v ConverskáchDonde viven las historias. Descúbrelo ahora