Balet v Converskách

11.

,,Tak, čo budeme robiť?" povedal Patrik po nekonečnej chvíľke ticha. Obaja sme sedeli na pohovke v obývačke a ani jeden z nás sa nemal k slovu. V hrdle som mala hrču, ktorá mi nešla prehltnúť. Žalúdok som mala stiahnutý, ale zároveň mi v ňom poletoval roj motýľov. Sedela som veďla neho v tureckom sede a vôbec nevedela, čo povedať.

,,Mohli by sme si pozrieť.. nejaký film?" snažila som sa usmiať najprirodzenejšie ako som vedela, lenže z nervozity som vyzerala ako na preventívke u zubára. Paťo len nadvihol jedno svoje obočie a pomaly prikývol

***

Pustili sme si rozprávku: Balerínu. Občas som zrak odtrhla od telky a pozrela naňho, bol taký zažraný a sústredený do rozprávky, že bol v tej chvíly úplne na zožratie. Keď skončila a keďže ešte nebolo veľa hodín, pustili sme si môj obľúbený film: Dievča vo vlaku. To som bola do deja zažratá ja. Niekedy som na sebe zacítila Paťov pohľad, no vždy sa po ďalšej scéne otočil späť na obrazovku.

Presne keď hodiny odbili dvanástu hodinu, film skončil a objavili sa titulky. Hodnú chvíľu sme  opäť sedeli v tichu a prežívali zážitok z filmu. Zrazu sa Paťo postavil a odkráčal do kuchyne. Film som vypla a šla za ním. Sedel za stolom a pozeral do mobilu.

,,Čo robíš?" spýtala som sa. Otočil sa na mňa a jemne sa usmial. ,,Pozerám stránky tanečnej školy.." úsmev mu pohasol a opäť sa pozrel do svietiacej obrazovky.

,,Si nervózny?" sadla som si oproti nemu. Mobil som mu vytrhla z ruky a položila ho vedľa seba. Niekoľkokrát kývol hlavou, vzopol si ruky a zároveň sa bradou o ne oprel.

,,Veľmi." uprel na mňa svoj modrý kukuč  a sekavo sa nadýchol a takisto aj vydýchol.
,,Netušil som, že mi na tom bude tak záležať. Je to zvláštne." Vstala som a presunula sa k nemu. Chytila som ho za ramená a po krátkom váhaní mu vtisla pusu na líce. Opäť na mňa pozrel a obdaril ma úsmevom. Po veľmi dlhom objatí plného citov sme vyšli po schodoch do mojej izby. Sadli sme si na koberec a odtiaľ cez okno pozorovali hviezdy. Zaspávala som na Patrikovom pleci, keď som pocítila teplo Patrikovich pier na mojom líci. Aj napriek tomu, že som kvôli zavretým očiam nevidela nič, cítila som jeho úsmev. Dal mi ešte jeden bozk, lenže teraz na druhé líce. Pocítila som ako ma silné ruky zdvihli do vzduchu a položili do mäkkej postele.

,,Dobrú noc, Kaja." pošepkal nad mojou postelou. Usmiala som sa, keď som na svojom tele pocítila teplo periny. Myslela som, že si ku mne ľahne, ale keď som začula Patrikove kroky ako vychádza z izby, úsmev mi zmizol z pier a poddala sa snom.