Balet v Converskách

7.

Škola vyhlásila riaditeľské volno kvôli nejakému festivalu pre dôchodcov. Mal sa konať v našej škole, tak ho naša riaditeľka vyhlásila na najbližšom dni v škole.

Patrik k nám chodil tak často ako mu to čas dovoloval. Predsalen, stále musel chodiť na breakdance. Pozície už vedel bez jedinej chybyčky. Dokonca si kúpil svoje vlastné cvičky a celý čas sa mi vychvaloval, aké dobré si kúpil.

V deň riaditeľského volna sa domom ozvalo jemné klopanie na dvere. Prebehla som cez obývačku a kuchynu ku hlavným dverám a otvorila tomu "jemnému chlapcovi". Mal na sebe čierne tričko s káčerom Donaldom a na nohách mal sivé volné tepláky. Na tvári mal úsmev, s čiernými havraními vlasmi sa pohrával letný vetrík. Nebol to chalan s vypracovaným telom, ani to nebola figurína z obchodov či módnych časopisov, ale mal svoje čaro.

Vošiel dnu a automaticky sme šli do pivnice. Na nohy si navliekol svoje "dokonalé" cvičky a opakoval si rôzne kroky, zatiaľčo som sa ja obúvala.

Učiť ho nové kroky bolo postupom času ľahšie a ľahšie. Trénovali sme asi dve hodiny a potom sme odpadli ako handrové bábiky. Pot sa nám leskol vo svetle lampy na čele a sem tam nejaká kvapka dopadla na podlahu. Ležali sme vedla seba a zhlboka dýchali. Z drdolu na mojej hlave sa stala nejaká guča vlasov. Patrikove tričko - hoci to nebolo vidieť - bolo úplne premočené. Každá sekunda nám utekala hrozne rýchlo.

Po ďalšej hodine sme sa zhodli na tom, že pre tento deň tréningu už stačilo. Vyšli sme na poschodie a do pohárov si napustili vodu. Hodiny ukazovali 12:47, takže nám zostávala ešte ďalšia hodina do príchodu rodičov. Obaja sme chlipkali vodu bez slov. Moje oči sa utápali v jeho, pretože boli ako ten najhlbší oceán - krásny, hlboký.. a nekonečný.

Zatiaľ čo som sa ja prezliekala, Patrik sa prešmykol do mojej izby a sliedil mi v poličkách s knihami. Bruškami prstov prechádzal po tvrdých obaloch a na tvári mal opäť krásny úsmev. Predsalen som sa nemýlila. Vážne to je jemný chlapec.