★Unikát_Príbeh pokračuje★

★28. kapitola★

„Kam ideš?” Spýtala sa Chloe, keď som vychádzala z kúpeľne.

„Ideme s Masonom asi do baru.” Hovorila som a osušku si pridržiavala pri tele.

„Takže ste sa už udobrili?” Hovorila celá natešená.

„Nie. Pozval nás Brian a bolo by nevhodné odmietnuť. Okrem toho by bolo podozrivé ak by išiel len Mason a ja nie.” Vysvetlovala som po tichu a ona prikyvovala.

„Fajn. Vezmi si šaty. V bare bude teplo.” Hovorila s úsmevom a ťahala ma ku sebe do izby.

„Nechcem si dať šaty. Vonka je zima a..”

Nepočúvala ma. Prehrabovala svoj šatník a potom niečo vytiahla. Boli to levanduľové šaty. Na vrchu elastické a od pása smerovala až na dol dlhá priesvitná látka. Bolo to pekné.

„Toto je unikátny kúsok v mojej zbierke. Vezmi si to.”

„Niéé..toto nie. Je to príliš..nóbl.”

„Počula som ako Mason s niekým volal. Idete do nóbl podniku kde nepoznajú pivo a fejkovú vodku.”

„To naozaj? Ďakujem.”

Obliekla som si to a obula si biele lodičky. Vlasy som si dala do copu a pozrela sa na Chloe.

„Aspoň raz budeš Popoluškou.”

Zasmiala som sa a schádzala dolu po schodoch. Mason ma už dávno čakal v aute. Viem to podľa toho, že vytruboval ako sprostý každú minútu.

„Máš rande?” Spýtal sa keď som si nastúpila do auta.

„Možno.” Povedala som s úsmevom.

Len mlčal. Konečne. Zaparkoval pred podnikom, v ktorom sme mali naše prvé rande. Vošli sme dnu a smerovali ku jednému z boxov.

Podnik bol naozaj unikátny. V rohu boli veľké boxy na sedenie, ktoré obsahovali dve čierne kožené sedačky a medzi nimi bol presklenný stôl. Stôl bol naozaj výnimočný a jedinečný. V strede stola bol červený gombík. Ak ho stlačíte príde čašníčka a vy si pokojne objednate. Naozaj úžasný vynález.

Všimla som si Briana, Riu a ešte dvoch neznámych chalanov. Typovala som, že jeden z nich bol Riin úlovok.

Brian sa postavil a silno ma objal. Potom sa postavila Ria a tiež ma objala. Musím povedať, že mi chýbali aj oni..

„Dnes si ale nádherná.” Hovorila s úžasom Ria a ja som sa stopercentne červenala.

„Neprídem tu predsa v teplákoch.” Hovorila som a sadla si vedľa Briana. I keď tepláky by boli rozhodne pohodlnejšie ako táto róba.

„Čo si dáte?” Spýtal sa Brian a díval sa na nás.

„Ja neviem. Môže sa tu človek opiť?” Spýtala som sa so smiechom, ale bola som trocha nesvoja. Byť v spoločnosti s ľuďmi, ktorých som nevidela pár mesiacov bolo zvláštne. Okrem toho som nevedela čo môžem očakávať od Masona. Nevedela som či sa vlastne môžem zabávať alebo sa tváriť ako kulisa.

„Tu sa môže človek aj zabiť a každému to je jedno.” Hovoril Brian a odpil si zo svojho drinku.

„Dám si len víno. Radšej. Musím sa kontrolovať.” Priznala som.

„Fajn. A čo ty Mason? Staré dobré časy s tequilou?” Podpychol ho Brian a Mason kývol hlavou.

„Som autom.” Povedal podráždene a vydýchol si.

„Budem šoférovať?” Spýtala som sa a Mason ma prepychol pohľadom čo zapríčinilo, že sme sa s Brianom rozosmiali.

Brian nám objednal a začala sa búrlivá debata.