★Unikát_Príbeh pokračuje★

★40. kapitola★

„Fajn..vidíme sa večer." Hovorila som Noahovi a len som ho objala.

Boli sme pred dverami mojej izby. Čakala som, kedy budem môcť do nej vojsť, ale Noah sa na mňa stále díval.

„Hej Val. Akurát ťa hľadám. Musíš ísť s nami!" Hovorila Kristyn a ťahala ma preč.

Bola ozaj mojou záchranou. Ťahala ma hore po schodoch. Prečo hore? Veď sme mohli ísť aj dole!!

„Spomaľ.. Nevládzem...fajn..už ani nedýcham..." Dychčala som a snažila sa dýchať.

„Valentine Lainelová. Je to len pár schodov."

Nekomentovala som to. Veď by mi zlyhali pľúca!

Konečne sme vyšli na samí vrchol. Lenže stiahla rebrík a ja som sa na ňu pozrela.

„Nemám ani mikinu a bude mi zima. A chcem sa učiť." Hovorili moje ústa, ale moje nohy už dávno kráčali po rebríku na strechu.

Zradilo ma vlastné telo!

„Máme oslavu." Povedala Kristyn.

Výhľad na Ohio bolo nádherné. Všetko bolo krásne zasnežené a vo všetkých budovách svietili svetlá, ktoré osvetlovali a zviditeľňovali okná.

Všimla som si dievčatá. Na sebe mali vetrovky a boli prikryté hrubými dekami. Sedeli v kruhu, v ktorom malo asi dvadsať sviečok, ktoré im kus dávalo teplo. Inak ich hrialo červené víno.

Paris mi podala hnedý kabát a obliekla som si ho. Radšej som si dala aj kapucňu. Sadla som si ku nim a kruh sa stal kompletným. Beka mi podala pohár červeného vína a ja som si ho s radosťou vzala.

„Ak chcete ..teda ak oslavujete, že som single, tak by sme sa mali rozísť. Noahovi som nedala košom. Nedokázala som to. Som zbabelec." Hovorila som a oni sa zasmiali. Naozaj ma vysmiali?

„My to vieme Val. Veď ste sa v nemocnici objímali. Sme tu preto, aby sme oslávili, že sa poznáme jeden semester." Povedala Nataly a ja som sa usmiala.

Päť mesiacov. Dlhých mesiacov.

„Tak teda na nás." Povedala som a naraz sme si štrngli.

„Nemohli sme ostať na izbe? Je tam teplo a .."

„Aj tu je teplo. Navyše tu to má istý efekt." Hovorila Summer a dívala sa na tmavé nebo.

Bolo asi päť hodín, ale bola tma ako v noci. Bolo to nádherné. A desivé.

„Viete o tom, že sa musíme učiť na skúšky? Neviem ako vy, ale môj príjem je katastrofálny a kôli Kristyn som minula polovicu účtu na bar. Nemôžem si dovoliť stratiť polovičné štipendium. Nemôžem si ani len dovoliť, aby ma vyhodili. Chápete?" Hovorila som im a oni prikyvovali.

„Lenže máme otázky."

„Čože?!" Až som zhíkla.

„Kľud. Ešte nás tu niekto nájde. Máme testy. Stačí sa ich naučiť a máme to v suchu." Hovorila Kristyn a ja som sa v tej chvíli usmievala od ucha k uchu.

„To je paráááda!!" Hovorila som celá natešená.

„Nehovor o tom nikomu. Ak by sa to dostalo k dekanom.. Bez váhania by nás vyrazili z univerzity."

„Práve ste mi uľahčili učenie." Povedala som natešene.

Nebola som zvyknutá na podvádzanie a ani som to rada nerobila, ale univerzita bola ťažká.

„Preto sme prišli na strechu, aby nás nik nepočul." Povedala Paris a zasmiala sa..

„Vďaka za posedenie. Idem sa prezliecť a môžeme si niekam vyraziť." Povedala som a stavala sa.