★Unikát_Príbeh pokračuje★

★5. kapitola★

Hlasná hudba. Na môj vkus až príliš hlasná a nevkusná.

Pivo a iný alkohol, ktorý bol neidentifikovateľný a tým pádom bol pre mňa out.

Cigarety a iné návikové látky.

V neposlednom rade kopec opitým či pripitých ľudí, ktorí akosi zabudli, že zajtra je škola.

Áno, bola som na párty. Toto bola moja prvá vysokoškolská párty. Mala som zmiešané pocity. Ale pocit šťastia vždy zvíťazil.

Párty sa odohrávala na intráku, presne povedané všade. Dvere, ktoré boli zavreté boli neprístupné a dvere, ktoré boli otvorené mali mnoho návštevníkov ala opitých ľudí. Lenže väčšina ľudí sa zdržiavala na schodisku.

Nebola som na niečo také zvyknutá. Bolo to zvláštne. Prvýkrát som bola na párty, na ktorej som nikoho nepoznala.

„Opäť rozmýšľaš?” Hovorila Nataly a krútila nado mnou hlavu.

„Nie len..nikde som nevidela víno.”

„Víno má Paris.” Usmiala sa na mňa a ťahala ma za nimi.

Prečo som povedala víno? Prečo som sa nevyhovorila na niečo iné? Nechcela som piť! Nemohla som.

O pár minút som držala pohár s vínom v ruke a prechádzala sa po poschodiach. Potom som si na jeden schod sadla a sedela. Už som nevládala. Chcela som pokoj a kľud a nie žúrku. Lenže toto je vysokoškolský život.

„Val, Val, Val..” Opakovala Summer a smiala sa.

Približovala sa ku mne, ale po každom sa zatackala. Bola opitá! Mali sme piť len víno! Jedno prekliate červené kurva dobré víno!

„Summer? Čo si pila?”

„Vííno.” Zasmiala sa.

Postavila som sa a snažila sa ju udržať. Síce mala štíhlu postavu, ale nevládala som ju.

„Si opitá.” Povedala som a snažila sa ju odvliecť do jej izby.

„Niééé. Možno len trošičkúú, ale pššššt.” Šepkala a potom takmer spadla.

Vôbec mi nepomáhala. A už vôbec mi nepomáhalo zistenie, že sme boli na šiestom poschodí. Ona bývala na jedenástom.

Prechádzalo okolo mňa tucet ľudí, ale nikto mi nepomohol, až na jednu výnimku.

„Pravidlo číslo jedna, nikdy nepi iný alkohol ako svoj.” Zjavil sa pri mne ten neznámy chalan. Prečo neviem jeho meno? Prečo sa vždy zjaví v najneočakávanejšej chvíli? Kto to je?

„To vysvetli jej.” Povedala som a urobila ďalší krok.

Potom ju však chytil on a vláčil ako pierko. Ja som za ním išla a snažila sa dýchať. Nebola som na vyššom poschodí ako bolo päť.

„Kde má izbu?”

„Úplne hore. Opila sa na druhom poschodí. Sama vyšliapala na..”

„Pýtal som sa na jej životopis?”

Opäť som to urobila. Prepychla som ho pohľadom. Bol to idiot. Idiot! Idiot!!

Z vrecka som jej vyhrabala kľúče a odomkla izbu. Nevedela som, že na hornom poschodí boli samostatné izby. Zložil ju na posteľ a pozrel sa na mňa.

„Vysloviť jedno blbé dík je ťažké?”

„Zvládla by som to aj sama.”

„Veď som to videl.” Povedal posmešne a odišiel z izby.