★Unikát_Príbeh pokračuje★

★43. kapitola★

Venujem @EmaGymnast

Sedela som na svojej posteli v tureckom sede a pred sebou som mala kvantum pošty. V tej chvíli som ničomua nikomu nerozumela. Prosto sa mi zastavil svet a môj rozum zamrzol. Dokonca ani neviem ako som sa z nemocnice dostala na moju izbu. Ja ani neviem čo sa poslednú hodinu dialo.

„Kedy ti prišli tie dopisy?" Zisťovala Kristyn a prechádzala sa po izbe dosť nervózne.

„V pondelok." Odpovedala som po dlhej chvíli a ďalej ich čítala.

„V pondelok?! A dnes je streda! Tri dni si milionárkou a ani o tom nevieš?!" Rozčuľovala sa Kristyn akoby tou milionárkou bola ona.

Priala som to každej z nich. Zaslúžili by si to. Všetky mali nápady a návrhy čo by som s nimi mala urobiť. Všetky si predstovali, čo by robili na mojom mieste a všetky sa pri tom usmievali a boli tak šťastné.

„Bože Kristyn.." Zasmiala som sa. „Vieš, že si nepozerám poštu." Mne pošta nikdy nechodila. Možno len nejaké zbytočné letáky či brožúrky o žúrkach.

„Ona sa naozaj na tom zasmiala alebo mi len preskočilo?!" Spýtala sa dievčat a sadla si na zem ku Nataly. Vyzerala zúfalo.

Zvonil mi telefón. Srdce sa mi rozbúchala a myslela som len na jedno. Volal mi Mason. Teda.. Bola som blízko. Volala mi mama.

„Bože Val, práve sme videli správy a bola si tam ty.." Hovorila natešene čo znamenalo, že sa práve dozvedela, že som milionárkou.

„Ahoj mami.."
Carmen si sadla ku mne a začala čítať ostatné dopisy. „Dozvedela som sa to len teraz. Ani neviem kedy sa to stalo a ani neviem kedy som podávala športku.." Zasmiala som sa.

„Valen.."

„Mami musím končiť."

Musela som. Uvedomila som si jednu vec. Naozaj som nevedela kedy som podávala športku a ako som teda mohla vyhrať?! Do čerta!!

„Ja nepodávam športku." Povedala som a dívala sa na všetky.

„Ale hej. Val, pamätáš sa, keď sme sa v bare bavili o tom, že chceme prachy? O milionároch? Išli sme do najbližšieho stánku a podala si si športku." Vysvetlovala Kristyn celá natešená..

„Tu sa píše, že.. No jasné.." Čítala Carmen a zasmiala sa. „.Val, bože.. Platila si kreditkou a tak ťa vystopovali. Dokonca sedí aj čas. Je to jasné. Si milionárkou. Blahoželám." Povedala a usmiala sa na mňa.

Ja som sa na ňu dívala a snažila sa dýchať. Stále mi to však nedošlo. Nemohla som tomu uveriť..

„Bože Valentine, riaditeľ stávkovej spoločnosti ti v piatok večer odovzdá tvoju výhru.." Jasala Beka keď čítala ďalší papier. „Počuješ?! Už v piatok večer sa budeš topiť v prachoch." Povedala a zasmiala sa.

„Ja..ja...ja.." Koktala som zo seba, ale ani sama som nevedela, čo chcem povedať.

„Val to je v poriadku. Keď chceš, pôjdeme tam s tebou." Hovorila Kristyn a usmievala sa na dievčatá.

"Kam so mnou?" Spýtala som sa zvedavo a hodila sa na posteľ.

Stále som sa cítila zle. Navyše ma od toľkého premýšľania začala bolieť hlava. Bola som unavená a túžila som po spánku.

"..nespi. Teraz nespi.." Započula som a hneď ma zasiahol vankúš.

Následne na posteľ skočila Nataly a ja som si myslela, že sa mi zlomí buď telo alebo posteľ. Nič sa však nezlomilo. Zatiaľ..