★Unikát_Príbeh pokračuje★

★45. kapitola★

❤❤VENUJEM VŠETKÝM MOJIM VERNÝM ČITATEĽKÁM❤❤

 Napokon sme všetky spali v hoteli, pretože u nás doma to bolo tesné. V hoteli bolo báječne. Ešte večer sme mali masáž a potom sme sa napchávali pizzou. Napokon nastala najťažšia úloha. Rozdeliť peniaze na charitu. Desať miliónov som rozdelila na charity a ďalších desať miliónov som dala na vylepšenie nemocníc. Bola som ľahšia o dvadsať miliónov. Cítila som sa lepšie keď som mohla aspoň kus pomôcť ľudstvu v tomto skorumpovanom a beznádejnom svete..

„Ideme sa prejsť. Carmen nám ukáže Dakotu." Hovorila Beka a česala si vlasy.

„Fajn."

„Pôjdeš s nami?" Zisťovala.

„Nie. Idem domov a tak za Soph." Vysvetlovala som a brala si kabát.

„Tak dobre. Kedy odlietame?"

„Je to Carmenino lietadlo."

„Je to na tebe."

„Môžeme o druhej?"

Len prikývla.

„Fajn. Ja idem. Vezmem si taxík a potom si voláme." Povedala som a odišla z hotelovej izby.

Bolo to jednoduché. Stopla som si krásny žltý taxík a odviezla sa až domov.

„Valentine!!" Skríkla Emma a mierila ku mne.

„Valentine! Nemysli si, že vezmeme od teba peniaze.."

Dívala som sa na neho nechápavo.

„Sledovali sme reláciu. Povedala si, že.."

„Tie peniaze dám Chrisovi. Ten ich vezme určite.."  Povedala som a ten ma celou silou objal.

„Bože Val.." Začal rozprávať.

„Môžete si kúpiť domček s menšou záhradkou a budete žiť ako veľká šťastná rodina." Hovorila som a Emma mala v očiach slzy.

„Ďakujeme Val."

„Za veľa. Odvez ma do fitka za Soph." Povedala som a on sa uškrnul.

„Ále Val.. Naozaj? Opakujeme staré časy?" Povedal a zasmial sa.

Obaja sme sa pobrali na chodbu a zastavila nás mama.

„Val, dúfam, že  teraz nezabudneš na rodinu."

„Nie mami. Mohla by som kúpiť dom pri jazere. Trávili by sme tam víkendy, prázdniny a sviatky." Hovorila som jej a ona sa usmievala.

„Valentine, nebudeš svoje peniaze rozhadzovať na.."

„Sú to naše peniaze. No mami..už musím ísť. Prídem ešte niekedy. Zrejme si kúpim motorku.." Povedala som a zasmiala sa, ale mama dobre že nedostala infarkt. „..žartovala som. Ľúbim ťa mami. Ahoj." Objala som ju a konečne vyšla von do auta.

„Podávala si športku pravidelne?" Vyzvedal nenápadne Justin.

„Podala som ju raz. Naozaj. Opila som sa a ani som o tom nevedela. Do teraz neviem aké padli čísla.." Povedala som a zasmiala sa.

„Mala si šťastie. Aspoň niekto." Povedal a ja som prikývla.

„Takže si ideš zacvičiť?" Podpychol ma.

„Idem za Soph."

„Kamoška si na teba spomenula?"

„Prestaň Justin. Soph je super kamoška. Píšeme si maily a vždy ma pozýva na koncerty. Tak nevyrývaj a drž hubu."