MY LOVE ✓

4.

       ,,Vivča..."

,,Hmm...?"

,,Viva. Zachvíľku pristávame."

,,Uhmmm..."

❤❤❤

       ,,Vivča."

,,Hmm...?"

,,Vivča. Už pristávame. Vstávaj."

,,Č- čo? J- jasné. Už som hore." neochotne som otvorila oči a pozrela na Miu. Ako som mohla zaspať? Nikdy som v lietadle nespala. Nedokázala som to. A prečo sa mi sníval ten istý sen čo pred cestou na letisko?

,,Tak už poď!" pobádala ma Mia aby som vstala.

❤❤❤

       Dorazili sme na hotel a dostali kľúče od izieb. Moja izba má číslo 256. Mia dostala neďalekú izbu 270. a Samuel izbu úplne mimo s číslom 315., ktorá je o poschodie vyššie.

       Vošla som do izby kufor položila vedľa postele a hneď sa na ňu aj zvalila. Bola mäkká a príjemne chladná. Hompáľala som nohami vysiacimi cez okraj postele sem a tam. Narazila som do kufra čo ma prinútilo sa postaviť a aspoň minimum vecí vyložiť na poličky do vstavanej skrine neďaleko postele.

       Vzala som si tričko na spanie, čisté spodné prádlo a vhupla som do sprchy. Mojim cieľom sa potom stala posteľ, kde som skončila.

😴😴😴

       ,,Prečo nič nehovoríš?"

,,Čo mám hovoriť?"

,,To mi povedz ty..."

,,Veď ani neviem kto som. A ani neviem kto si ty."

,,V tvojej prítomnosti to neviem ani ja..."

😮😮😮

       ,,Viva?" poriadne mnou trhlo. Reflexívne som sa posadila na posteľ a pozrela smerom odkiaľ hlas prišiel.

,,Mia..." zakňučala som a objala ju.

,,Ooo... rada ťa obímam ale musím sa spýtať..."

,,Tak sa pýtaj."

,,Si v poriadku?"

,,Čo?" totálne ma zaskočila.

,,Tvoje dvere do izby boli otvorené a tak sa pýtam či ti náhodou niekto neublížil."

,,Č- čože? N- nie!"

,,Fúúú... dobre už som sa ukľudnila. Takže teraz..." na chvíľu sa odmlčala.

,,Teraz čo?" opýtala som sa jemne lebo som cítila ako sa Mia pomaly napĺňa hnevom na mňa.

,,Preboha prečo si nechala  otvorené dvere?! Si normálna?! Chceš zažiť dobrodružstvo ako je napríklad to, že ťa niekto mohol uniesť?!"

,,P- prepáč..." to bolo jediné slovo čo som zo seba dokázala dostať.

       Včera keď sme dorazili som vošla do izby a do dverí udrela. Ale nepočula som, že by sa boli zabuchli. Čo ma priviedlo k ďalšej veci. Ja som včera netresla dverami. To ma prekvapilo a znervóznilo viac ako fakt že ma mohol niekto pretiahnuť či uniesť ako povedala Mia.

       Na dvere niekto zaklopal čo ma vyrušilo v myšlienkových pochodov. Mia prešla k dverám a otvorila ich.

,,Že si vôbec prišiel. Neviem ju dostať s postele." povedala a do vnútra pustila Samuela.

,,Ahoj kráska. Radi by sme šli na raňajky takže vstávať." chytil ma za ruky a vytiahol z postele. Vyplazila som naňho jazyk a podišla k poloprázdnemu kufru.

       Obliekla som si svetlé priliehajúce rifle, hnedé tričko a rifľovú vestu. Na nohy som si dala biele botasky a moje veci som nahádzala do čierneho batoha.

       O 30 minút sme už kráčali po ulici a hľadali nejakú malú kaviareň. Našťastie, tá nebola ďaleko.

💋💋💋

       Jasné 😂😂😂. Prečo by som vám dala hneď ďalší deň novú časť? Lebo vás milujem 😘😘😘.

       Leondre Devries je moja ďalšia tvorba. Dúfam že sa vám páči 😙.
       Túto časť venujem cuddlydevill. Ona mi totiž pomohla pri písaní prvej časti. Love you cuddlydevill ❤❤❤.
       Znova ďakujem za komentáre a votes. Síce vás nie je veľa ale všetko začína prvými krokmi. Strašne vás ľúbim 😘😘😘.
       Ak by ste chceli, k vášmu komentáru môžte dopísať #slovo
(slovo = napíšte svoje meno, meno kamarátky alebo random slovo po anglicky a ja vám ho nakreslím)

Dilinko ❤❤❤