13.

201 14 7
                                    

Do nosa mi udrela silná vôňa dezinfekcie a liekov. Pípanie prístrojov mi iba potvrdilo moju domnienku. Bola som v nemocnici a ležala som v tých hnusných naškrobených obliečkach.

Započula som ako sa Mia s niekým zhovára. Vravela niečo o nedostatku krvných doštičiek a tak. Ale že už je niekto v pohode. Asi myslela že ja som v pohode.

Niekto vošiel do miestnosti a sadol si k mojej posteli. Preplietol si so mnou prsty a zodvihol mi ruku. Roztvoril mi dlaň a vtlačil mi do nej bozk.

,,Charlie?" hlas Mii ma zasiahol. Čo to povedala? Pomaly som otvorila oči. Vedľa mňa sedel Martin a Charlie stal vo dverách. Päste mal zaťaté. Martinovi som do tváre nevidela lebo sa pozeral ku dverám.

,,Nechaj ju!" povedal Charlie cez zovreté zuby smerom k Martinovi.

,,Ja? Prečo?" spýtal sa ho Martin útočne.

,,Proste ju nechaj!" znova precedíme cez zuby Charlie.

,,Prečo by som mal? Poznám ju dlhšie ako ty. A teraz sa dozviem že je v nemocnici. A keď prídem tak ty tu prešľapuješ z nohy na nohu. Ja som jej kamarát!" začal kričať Martin.

,,Prestaňte!" posadila som sa na posteli a pozrela na Martina. Ten sa okamžite prirútil ku mne. Jemne som ho odtisla a zavolala som Samuela.

Vošiel do miestnosti a posadil sa na posteľ medzi mňa a Martina sediaceho na stoličke. Pozrel sa na mňa spýtavým pohľadom.

,,Potrebuješ niečo?"

,,Buď ich vyhodíš ty alebo sa postavím ja."

,,Okj. Chalani choďte prosím na chodbu. A tam si to riešte vy demeti." pozrel na nich varovným pohľadom čo by zabili aj slona. Chalani sa pobrali na chodbu a ja som so Samuelom ostala na izbe sama.

,,Oddýchni si. Ja ich idem zabiť." usmial sa na mňa a vyšiel na chodbu. Ľahla som si a prikryla sa. Zavrela som oci a poddala sa spánku.

💀💀💀

,,Viva! Bože vstávaj! Šak si zakopla a hneď sa zrušila! Chcem ísť k chalanom a ty ideš so mnou!" Mia mnou triasla zo strany na stranu.

,,Čože? Zrušila? Som? Sa? Nie som v nemocnici? Žiadna krv? Nič?"

,,O čom hovoríš?" spýtala sa a poriadne si ma prezrela. ,,Si v poriadku?"

,,Ach jo.... Asi hej. Poďme." postavila som sa zo zeme a vyšli sme na chodbu. Výťahom sme sa vyviezli na poschodie kde sme našli Samuelovu izbu a zaklopali sme.

Dvere sa rozleteli a stal v nich Charlie hore bez.

,,Vážne?" spýtala sa Mia a prstom mu šťuchla do hrude. Moje oči mu behali od tváre k hrudi kde sa môj pohľad na chvíľku zastavil.

,,Čo?" pozrel na mňa Charlie. Všimol si môj pohľad a usmial sa.

,,Nič." odvrkla som mu a vošla som do izby. Na posteli ležal Leo tiež bez trička a Samuel nijako nezaostával.

,,Čo ste všetci hore bez?" spýtala sa Mia a hodila sa na posteľ k Leovi.

,,Je horúco." pozrel na ňu Samuel.

,,Vám je zima že máte tepláky?" spýtal sa Charlie s úsmevom na tvári. Chalani sa zasmiali a ja som mala chuť ich uzemniť.

Otočila som sa k Charliemu a prišla som až úplne k nemu. Ruku som mu položila na rameno a začala som ju posúvať nižšie. Charlie ho tep sa zrýchlil. Zastavila som tesne nad pupkom a musela som sa udržať na uzde aby som sa naňho nevrhla ako žena ktorá strávila 10 rokov vo väzení.

,,Ak vám bolo horúco a dali ste si dole tričká... Ak bude horúco nám dáme si dole tepláky dobre?"

Charlieho zrýchlený dych zastavil. Zreničky sa mu roztiahli a v očiach mu hrali iskričky prekvapenia, zamyslenia a záujmu.

,,Dobre." usmial sa a ponad moju hlavu žmurkol na osobu za mnou.

👽👽👽

Ospravedlňujem sa len za 598 slov. Ale už na mňa bol nátlak 😑😑. Snažila som sa ale nič viac ma nenapadlo. Choďte pozrieť aj druhú časť môjho druhého príbehu 😘.

Časť venujem Vikinka_kiwi. Ak aj nabudúce na mňa budeš tlačiť tak ďalšia časť nebude 😑😂

MY LOVE ✓Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang