MY LOVE ✓

21.

Sedela som pri bare a pozerala za miznúcou Vivien s tým chlapcom. Otočila som sa k barmanovi a poprosila si vodku s džúsom.

,,Nepovedal ten chlapec čo odchádzal, že nemáte piť?" pusmial sa ale hneď mi nalial.

,,Ak mu to nepoviete..." zasmiala som sa na oplátku a pohľadom vyhľadávala Vivien. Našla som ju nalepenú na Marcusovi. Pozerala sa naňho ako na Charlieho. Možno sa stratila v myšlienkach a videla ho tam stáť. Nečudovala by som sa.

,,Kde je Viva?" spýtal sa Leo keď sa vrátil.

,,Tam." ukázala som na dav.

,,Nie je to Marcus? Bože! Čo s ním má?! Nie je náhodou s Charliem?!"

,,Leo! Ja mám pocit že tam nevidí Marcusa." povedala som na čo sa Leo uškrnul.

,,Žeby Charlie?"

,,Hej."

,,Tak to idem rýchlo zastaviť." usmial sa, pobozkal ma a šiel za nimi.

Ja som si rýchlo dopila svoj drink a počkala na Lea aj s Vivien.

,,Ty si ho skoro pobozkala! Chápeš?!" kričal Leo na Vivu a škaredo sa na ňu pozeral.

,,Ja viem... Ale mala som pocit že tam nestojí on ale..."

,,Charlie." pousmial sa a objal ju:,,To je pohode."

💙💙💙

Vrátili sme sa do hotela. Mia a Leo šli k sebe a ja som sa pobrala do svojej izby. Zamierila som rovno do postele. Keď som si ľahla zistila som že vedľa mňa niekto leží. Mala som pocit že je to Charlie a s tým pocitom som povedala: ,,ľúbim ťa."

,,Aj ja teba." ozvalo sa no nebol to jeho hlas.

,,Martin čo tu robíš?! Kde si sa tu vzal?!"

,,Len tak ležím... Ty s ním chodíš však?" spýtal sa a pozrel na mňa.

,,Hej. A ľúbim ho."

,,Vieš že po prázdninách bude koniec? Už o pár dní je polovica prázdnin preč."

,,Ja... Ešte som nad tým nerozmýšľala." priznala som na čo som sa posadila: ,,Martin choď prosím."

,,Dobre." povedal a už ho nebolo.

Ľahla som si na posteľ a radšej zaspala než rozmýšľala nad koncom ktorý sa blížil veľmi rýchlo a neodvratne.

🌙🌙🌙

,,Haló?" povedala som uprostred noci do telefónu.

,,Ahoj sestra. Ako sa máš?"

,,Pohode... Ale je polnoc a ja spím takže čau." chcela som zrušiť ale zastavil má jej hlas.

,,Viva! Nie!.... počkaj prosím... Potrebujem tvoju pomoc..." vravela to zúfalo

,,Čo sa stalo Olívia?" posadila som sa a zasvietila svetlo.

,,Jack... A ja... On ma nechal. A ja som zistila že-..."

,,Že čo moja? Hovor."

,,Som tehotná Vivien." Začala plakať a ja som nejako nevedela čo povedať.

,, Tehotná?"

,, Áno! Ja to nemôžem povedať rodičom... Otec by ma zabil veď to vieš." začala plakať ešte viac.

,,Kriste. Tak to povedz Jackovi! Okamžite."

,,Ale on ma kôli tomu nechal." plakala a rumázgala až mi jej bolo ľúto. Všetko čo mi kedy urobila som zatlačila do pozadia a snažila som sa niečo vymyslieť.

,, Tvár sa že nič. Do konca prázdnin choď bývať do svojho bytu a navštevuj doktora jasné?"

,,Pôjdem na potrat!" vyhlásila.

,,Nie! Nemôžeš! Ten malý za to nemôže Olívia! Chceš mu vziať život?!"

,,Nie! Nechcem ale..."

,,Tak rob čo ti hovorím. Bývajte v byte. A choď k doktorovi. Keď sa vrátim pomôžem ti to povedať dobre?"

,,Prečo si tak milá?"

,,Lebo to potrebuješ. A stále si moja sestra."

,, Ďakujem."

❤❤❤

Nič lepšie ma nenapadlo. Som úplne mimo vzhľadom k tomuto príbehu... Neviem ako pokračovať... :(

Asi to už ukončím čím skôr nech vás netrápim.... :(

Ďakujem krásne za 2,13 K videní. Ste úplne bohovi ľudia.... ❤

Ak máte nejaké nápady tak píšte rada si ich prečítam.

Dilinko