Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTENx

TAEHYUNG

Sedel som na tej stoličke ako debil a mal som pocit, že už ubehlo 30 rokov, ale pritom neubehli ešte ani tie dve posraté hodiny.
 A ďalšie "pozitívum" na tomto všetkom bolo, že tá odporná stolička, z ktorej ma nielenže bolela riť ešte k tomu všetkému vydávala čudné zvuky. Niečo ako keby ste sa holou riťou šúchali o koženú sedačku.


Nenápadne som sa snažil vybrať telefón zo zadného vrecka nohavíc, aby si ma pritom nevšimla učiteľka, ale to by moja stolička nemohla hrať proti mne zákernú hru a škrípať ako prijebaná.


,,Zdá sa mi to, alebo som príliš vulgárny?" pomyslel som si. ,,Ale čo, srať to." 


Tak teraz alebo nikdy. 


Rýchlo som sa natiahol po telefón a svetelnou rýchlosťou som ho vytiahol z vrecka.
Teda myslel som si, že to bolo svetelnou rýchlosťou. V skutočnosti to totižto vyzeralo ako keď sa nejaký starý leňochod snaží vysrať. 


Keď som ho odblokoval, zarazil som sa.
Asi osemdesiat  zmeškaných hovorov od mamy a jedna správa.
Ako vždy ma viac zaujímala tá správa. Ťukol som na ňu a otvoril ju.
Čo ma zarazilo ešte viac bolo, že bola od maličkého. Stálo v nej jednoduché ,,Tae?" 


,,Áno?" odpísal som. 


Rýchlo som sa pozrel na katedru kde sedela učiteľka a našťastie nevenovala pozornosť mne, ale novinám.
Znovu som sa začal venovať telefónu.
Po asi dvoch minútach mi prišla ďaľšia správa od maličkého.


Chcel som si ju otvoriť no vtom sa ozvalo hlasné ,,Taehyung!"
Šokovane som sa pozrel čo sa deje.


Učiteľka na mňa spoza katedry škaredo škúlila.


 ,,Áno?" neisto som prehovoril. 


,,Kde sa to pozeráš?" 

Najprv som jej chcel odvrknúť niečo drzé, ale uvedomil som si, že to bude mať následky a fakt som si neprial ostať tu dlhšie. Preto som radšej skľudnil tón. ,,Nikde."

Postavila sa zo svojho miesta a mierila ku mne.

Bleskurýchle som si telefón zastrčil medzi stehná, aby ho nevidela a nedajbože mi ho zobrala.

,,No veď preto!" skepticky si ma premerala a opäť sa vrátila ku katedre. 


Už som viac nepokúšal svoje šťastie, aj keď som si tú správu chcel veľmi pozrieť, pretože ma doslova spaľovala pohladom. 
Začal som sa klepať od nervozity a frustrovane som vzdychol. 


,,Poviete mi aspoň koľko tu budem ešte trčať?" 


Učiteľka namasúrene pretočila očami a pozrela sa na hodinky na ruke. ,,Ešte desať minút."


Moja myseľ pracovala na plné obrátky. ,,Nepustili by ste ma aspoň o päť minút skôr? Moja mama sa o mňa veľmi bojí." nahodil som psie očká a dúfal, že to na ňu zaberie. 


,,A ty odkiaľ vieš, že sa o teba maminka bojí?"


,,Viete, ona je už raz taká." nevinne som sa usmial. 


,,Chápem." usmiala sa tiež, ale jej úsmev bol taký presladený až som si myslel, že z neho dostanem cukrovku. ,,Ale zlatko ja niesom hlúpa, mňa neoklameš." 


Naštvane som buchol päsťou po stole. ,,Tlstá kačica."


,,Čo si vravel?" 


,,Nič." odvrkol som a oprel sa o operadlo stoličky. 


Sedel som tak asi ďaľších päť minút pokiaľ konečne nezdvihla tú svoju tučnú riť zo stoličky a nepredniesla ,,Môžeš ísť." 


Ani som nepočkal kým to dopovie, schmatol som tašku a vypadol z triedy. Dokonca som sa jej ani nepozdravil. 
Vytočil som Kookieho číslo a mobil si priložil k uchu. Napäto som čakal kým to zdvihne.
Keď sa konečne v telefóne ozval jeho hlas, uľavilo sa mi.

 
,,Maličký, deje sa niečo?" ustarostene som sa ho opýtal. 


,,Kde si?" odpovedal mi otázkou.


,,Práve vychádzam zo školy. Prečo?" začudoval som sa.


Chvíľu zostal ticho no potom sa opäť ozval.
Znelo to ako keby sa predtým než mi niečo povie potreboval zhlboka nadýchnuť.


,,Ne...neprídeš ku mne?" 


,,Hneď som tam!" 


,,Dobre kľúče sú pod rohožkou, otvor si a vojdi dnu." dopovedal a zložil.


Šokovane som zvieral mobil v rukách. Nechápal som čo sa deje a usídlil sa vo mne pocit neistoty. 
Mobil som si strčil do vrecka a rozbehol sa smerom kde býva.

...

Celý zadychčaný som zastal pred Kookieho dverami. Zohol som sa, nadvihol rohožku a zobral som kľúče schované pod ňou.
Kým som otvoril tie stupídne dvere prešlo asi desať minút. 


Keď som ich konečne odomkol vošiel som dnu a vyzul som sa. 
Vybehol som po schodoch na poschodie a hľadal jeho izbu. 
Našťastie som ju našiel skoro okamžite.
Vpálil som dovnútra a hneď sa mi naskytol pohľad na maličkého krčiaceho sa na zemi pri posteli. 


Pribehol som k nemu. ,,Maličký, čo sa deje?" zatriasol som ním. 


Zdvihol ku mne svoje uplakané oči, z ktorých tiekli krokodílie slzy. 
Avšak slzy neboli jediné, čo mu tieklo po tvári.
Z rozbitého nosa mu stekal prameň krvi a to isté z natrhnutého obočia. 


Chytil som mu tvár do dlaní a prstami opatrne zotrel jeho slzy.


,,Oni...oni..." koktal pomedzi vzlyky.


,,Pššt, už som pri tebe, nikto ti neublíži." snažil som sa ho upokojiť.


Presunul som svoju ruku za jeho krk a začal ho upokojúco hladiť. Stále vzlykal a chrbtom ruky si utieral krv stekajúcu z jeho nosa, čiže bola všade.
Na jeho tričku, nohaviciach a dokonca aj na zemi.


Chytil som ho za obidve ruky a riekol som ,,Poď do kúpeľne, tam ti to umyjem."


Pokrútil hlavou. ,,Ale ja sa nemôžem postaviť." vzlykol.


Na nič som viac nečakal. Jednou rukou som ho chytil pod kolenami, druhú som mu dal za chrbát a zdvihol som ho na ruky.
Preniesol som ho do kúpeľne a posadil ho na okraj vane.
Zobral som uterák, namočil ho a pomaly som mu začal utierať krv z tváre.
Keď som skončil uterák som hodil do prádelného koša a pozrel sa na maličkého.
Nehybne sedel a bezducho sa díval pred seba.


Kľakol som si pred neho a chytil mu tvár jemne do dlaní. ,,Kookie, teraz ťa umyjem."


Neprítomne prikývol.


Opatrne som mu vyzliekol tričko, načo sa mi naskytol pohľad na množstvo modrín pokrývajúcich jeho brucho. 
Jemne som mu po nich prešiel prstom, načo bolestivo skrivil tvár. 
Vyzliekol som mu aj nohavice spolu so spodným prádlom.


V tejto situácii bolo úplne jedno, že je predomnou celkom nahý. 


Opatrne som mu pomohol posadiť sa do vane.
Pustil som naňho letnú vodu a jemne ho umyl sprchovým gélom. 
Potom som ho znovu opláchol, vytiahol z vane, prezliekol do čistých vecí a uložil do postele. 


V kúpeľni som našiel lekárničku a z nej vytiahol chladivú mastičku na modriny.
Posadil som sa k maličkému, vyhrnul mu tričko a začal mu natierať brucho. 


Mal zavreté oči a pokojne dýchal. Asi zaspal.
Odložil som mastičku a zadíval sa mu do tváre. Zdvihol som ruku a odhrnul mu jeho vlhké vlasy z čela.


Až keď otvoril oči som si uvedomil ako blízko pri ňom som. 
Topil som sa v jeho hlbokých očiach.

Zrazu som pocítil dotyk jeho rúk na mojich lícach. 
Tak ako ja jeho aj on mňa spaľoval intenzívnym pohľadom.
Rukami začal posúvať moju tvár bližšie k tej svojej a vtom sa to stalo.