Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTHIRTY-FIVEx

Nastala sobota, čiže opekačka.

Od rána sme sa s Taem iba povalovali na sedačke a nič nerobili, pokiaľ nám nezavolal Jin a nedal nám inštrukcie o tom, kedy máme doraziť k nim.

Mali sme ešte poslednú hodinu, kým pôjdeme z domu, a tak sme si s Taem púšťali rôzne pesničky, na ktoré sme nahlas spievali a tancovali.

Bola to naozaj zábava, no dalo mi to tak zabrať, že som bol spotený ako prasa. Čiže som ešte desať minút pred odchodom musel skočiť do sprchy.

Nakoniec sme konečne mohli vyraziť. Boli štyri hodiny, akurát čas na grilovanie.

Pomaly sme došli ku chalanom a zazvonili. Do záhrady, kde sa opekačka konala, sme sa mohli dostať len cez dom, čiže to inak nešlo.

Otvoril nám Joon a s úsmevom nás pozval dovnútra.

,,Bežte do záhrady, sú tam aj chalani. Ja idem ešte pre poháre.'' postrčil nás do chodby a zmizol v útrobách domu.

Pozrel som na Taeho a mykol plecom. Išli sme teda ku dverám vedúcim na záhradu a vyšli von.

Keď som si všimol, kto sedel pri Yoongim, chcel som sa otočiť a odísť domov, ale to by si to k nám nemohol namieriť Jin.

,,Chalani, som rád, že už ste tu.'' usmial sa. ,,Sadnite si.''

Vydýchol som a posadil sa čo najďalej od Jimina. Tae si samozrejme prisadol ku mne a položil mi ruku na stehno. Zdvihol som k nemu pohľad a on ma obdaril povzbudivým úsmevom.

Položil som ruku na tú jeho a jemne ju stisol.

Vyjadril som mu tak vďaku za to, že je stále pri mne, nech sa deje čokoľvek.

,,Tak tu sú poháre.'' dobehol Joon a porozkladal všetko, čo mal v rukách na stôl. ,,Nalejte si, čo len chcete.''

Hneď za ním došiel Hobi, ktorý bol vysmiaty ako mesiačik na hnoji. ,,Ahojte!''

,,Ahoj.''

,,Čau.''

,,Poď mi pomôcť, prosím ťa.'' zavolal naňho Jin.

Obzrel som sa okolo seba. Nečakal som, že budú mať až tak veľkú záhradu. Pri pohľade na dom mi to tak nikdy neprišlo.

Ani som nevedel ako, no zrazu sa mi v rukách ocitol tanier s jedlom. Pozrel som na Jina a vďačne sa usmial.

Netušil som, aký som hladný, pokiaľ som nezacítil tú úžasnú vôňu. S chuťou som sa do toho pustil.

Jedli sme v tichosti, sem tam niekto niečo prehodil, ale to bolo asi tak všetko.

Cítil som napätie, čo sa medzi nami rozhostilo. Nastalo ticho, ako pred búrkou.

,,Ďakujem, Jinie.'' postavil sa Jimin a prešiel k Jinovi. ,,Bolo to výborné, môžem ti s istotou povedať, že si ten najlepší kuchár akého poznám!''

,,Ďakujem krásne, Jiminie, za tvoju úprimnosť.'' zasmial sa Jin a zobral od neho špinavý tanier.

,,Nemáš za čo. Aspoň niekto je tu úprimný.'' pozrel na mňa a arogantne sa usmial.

Vyskočil som z lavičky, akoby do mňa blesk udrel a namieril si to rovno k nemu.

Vrela vo mne krv. Mal som sto chutí mu vytrhať všetky vlasy.

,,Zase?!'' zrúkol som. ,,Ty mi nedáš pokoj, však?!''

Založil si ruky na hrudi. ,,Ja?'' nadvihol obočie. ,,Ja ti mám dať pokoj?''