Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTHIRTY-THREEx

JUNGKOOK

,,Tae?!'' zvolal som na Taeho. Bol som v strašnom šoku, keď ho zozadu udreli a on spadol na zem.

Pribehol som k nemu a začal ním triasť, no on nereagoval, čo ma vystrašilo ešte viac.

Pane bože, prosím ťa, len nech je v poriadku! Prosím!

,,Ale čo, Kookie? Ešte stále si sa nepoučil?''

Otočil som sa na Il Sunga. Opieral sa o florbalovú hokejku a spokojne sa vyškieral.

Najradšej by som mu tú plastovú palicu podkopol len, aby sa zjebal na zem!

V mojom tele prúdilo toľko adrenalínu, že som našiel odvahu mu odporovať. ,,A v čom som sa mal akože poučiť?! Si už načisto prijebaný alebo čo?!'' vrieskal som poňom ako zmyslov zbavený.

Naozaj som už toho mal po krk.

,,Takže zajačik nám bude vystrkovať ušká.'' rozosmial sa.

,,Ja ti dám takéto zajačika, kurva!''

,,Whohou!'' zdvihol ruky a hral sa na prekvapeného. Po chvíli, keď som ho neprestajne prepaloval naštvaným pohľadom, s tým prestal a podišiel bližšie ku mne.

,,Myslíš si, že si na nás budeš dovolovať?'' odfrkol. ,,Ak si si nevšimol, tak sme traja a ty si iba jeden. Pokiaľ viem, ten tvoj frajer není práve teraz veľmi čulý na tvoju zachránu.'' Znovu sa začal smiať ako retardovaný. Pridali sa k nemu aj jeho dvaja verní poskoci, ktorých prítomnosť som si do teraz nevšimol.

,,Mám ti snáď pripomenúť, čo sa ti stane ak nebudeš držať hubu?'' pokračoval.

Mračil som sa tak intenzívne, až ma začínalo mierne bolieť obočie, no nevzdal som to.

,,Si hluchý?!'' vykríkol. ,,Naozaj ti to máme pripomenúť?! Už si snáď zabudol na to, ako sme ťa naposledy zmlátili?! Chceš znovu?! Znovu sa chceš zbierať zo zeme?!''

Chcel som mu niečo odvrknúť, keď ma zastavil divný pocit, že sa na mňa niekto díva. Obzrel som sa na Taeho v domnení, že to je on, no mýlil som sa, pretože stále bez pohnutia ležal na zemi.

Musím si pohnúť, pretože sa mu niečo môže stať!

Otočil som sa naspäť k Il Sungovi, keď mi to došlo.

Jimin stál iba niekoľko metrov za Il Sungom a jeho poskokmi a sledoval celú situáciu. Vyzeral byť šokovaný, avšak stále na tom nebol horšie ako ja.

Stuhla mi krv v žilách a oči sa mi rozšírili prekvapením.

Teraz je to fakt pekne hlboko v piči...

,,Čo si stratil slová?'' zasmial sa Il Sung.

Pokrútil som hlavou. ,,Prestaň!'' sykol som.

Arogantne sa uškrnl. ,,Si myslíš, že ťa poslúchnem?''

Pane bože! Pane bože! Pane bože! Prestaň, prosím ťa!

Precitol som, keď vykročil dopredu a nebezpečne sa ku mne priblížil. Začal som cúvať, no vôbec mi to nepomohlo, pretože sa v sekunde objavil predomnou a zdrapil ma za mikinu.

,,Onemel si, či čo?!'' zatriasol mnou. Všimol som si, že ho moje chovanie mierne znepokojilo.

Neprejavoval som strach, ale zmätok a to ho očividne vyviedlo z miery.

Jimin sa rozutekal rovno k nám, čo ma naozaj dostalo. Chcel som sa vyšklbnúť Il Sungovi, no ten ma držal ako kliešť. Očividne si stále nevšimol nasratého Jimina.