Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xEIGHTEENx

JUNGKOOK

Ešte dve nechutne nudné hodiny a konečne domov. Hurá! Už sa nemôžem dočkať.

Spokojne som si prehrabol vlasy a pokračoval aj s Taem v ceste do jedálne.

,,Dneska už prídu naši." prehodil som s úsmevom a otočil sa k Taemu, ktorý sa tiež veselo vyškieral.

,,Takže to znamená, že si už nebudem môcť užiť tie tvoje krásne hlasné vzdychy."

Zastavil som v chôdzi a zapichol svoj pohľad do jeho vyškerenej tváre.

Toto nepovedal!

,,Ty úchylák!" tresol som ho do pleca snažiac sa tváriť, čo najvážnejšie, no pochvíli som to vzdal a rozosmial sa.

,,Ale Kookie nemusíš sa za to hanbiť. Mne sa veľmi páčia tvoje vzdychy." zvodne na mňa mrkol zatiaľ, čo mi posielal množstvo vzdušných pusiniek.

Začal som ho opakovane búchať päsťami do pleca aby som mu dal jasne najavo, že ešte chvíľu bude rýpať a prehnem si ho cez koleno.

Teda to si neviem predstaviť, ale to je jedno ... momentálne je to nepodstatné.

,,Taeeeeeeee..!" zaúpel som a snažil sa zahnať červeň vháňajúcu sa do mojich líc.

Asi si budem musieť urobiť určité opatrenia a nosiť so sebou vedro s mejkapom a zakaždým keď sa budem červenať si doňho namočím ksicht aby to nebolo vidno!

Tae sa neprestával vyškierať.
Priblížil sa ku mne a hravo ma uštipol do líca.

Díky Tae, to mi tak pomohlo ... teraz tú červeň už určite vidno nebude.

Vzdychol som a prešiel pohľadom po celej jedálni hľadajúc ružovú hlavu.

Jimin sedel našťastie pri prázdnom stole v rohu miestnosti.

Popohnal som Taeho aby sme tam, čo najskôr boli.
Bol som si viac ako istý, že takýmto činom prídeme neskoro na hodinu a o to som samozrejme nestál, keďže ďaľšia hodina bola matika s triednou, čiže so starou rašpľou a tá by nám ako iste naparila dve hodiny po škole.

,,Čo sa tak ponáhľaš? Veď máme ešte 20 minút." zasmial sa Tae a pobúchal ma po pleci.

Zvrtol som sa k nemu. ,,20 minút = málo minút."

Tae sa nad mojou poznámkou iba zasmial.
Teda podotýkam, zasmial tým jeho neskutočne sexi hlbokým smiechom, ktorý mi rozohnal armádu zimomraviek po celom chrbte.

Vpíjal som sa do jeho krásnych láskavých očí vďaka čomu som si vôbec neuvedomil, že som do niečoho vrazil.
Prebral ma až fakt, že sa Taeho pohľad presunul zo mňa, niekde za mňa.

S nadvihnutým obočím som sa začal pomaly otáčať, pokiaľ sa mi nenaskytol pohľad na divne skloneného Jimina.

Nechápavo som sa k nemu naklonil, až kým mi nedošlo prečo bol tak sklonený.

Celú tvár mu pokrývala divne vyzerajúca omáčka s kúskami cestovín.

Otvoril oči a prepálil ma veľmi nahnevaným pohľadom.

Nasucho som preglgol a rýchlo pozrel na Taeho, ktorý ledva zadržiaval smiech. Bol červený ako omáčka na Jiminovom ksichte.

,,Pre....prepáč." vykoktal som a nervózne si zahryzol do pery.

Jimin si rukou zotrel všetku omáčku a tázavo na mňa pozrel. ,,Čo už s tebou... V pohode." zasmial sa.

Vydýchol som si. Bol som nesmierne rád, že to zobral takto. Podľa toho ako sa najprv tváril som mal pocit, že vybuchne.