Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTHIRTEENx

TAEHYUNG

Zobudil som sa na zvuk môjho milovaného budíka.
Naštvane som sa poňom zahnal, čím som ho ,,nešťastne" zhodil z nočného stolíka.

,,Ale, čo ma po ňom! Hlavne, že sklapol." mávol som rukou a prevalil sa na druhý bok.

Spokojne som vydýchol a zavrel oči. Nechal som sa unášať tým príjemným tichom, čo ma obklopovalo.
Avšak dlho to netrvalo, pretože ma z môjho rozjímania vyrušil nepríjemný zápach.
Otvoril som oči a zvraštil čelo.

,,Čo to do riti?!"

Skoro som od šoku spadol z postele.

Na celom paplóne sa mi rozprestieralo hovno!

Vyskočil som na rovné nohy a zapchal si nos. Smrdelo to neskutočne hnusne.
Chcel som ten paplón zhodiť z postele a opatrne ho odniesť do kúpeľne ale skočil mi naň Schwarzo, takže z toho nič nebolo.

Áno Schwarzo.

Malá chlpatá guľa plná agresie a škodoradosti.

,,Mami!" zakričal som na celé hrdlo.

Bol som si viac ako istý, že keď je tu tento malý zmrd tak tu bude aj ona.

,,Čo sa deje zlatko?" dobehla do izby.

,,Tento malý smradľavý bastard sa mi vysral na posteľ!" zavrčal som a hodil nenávistný pohľad na Schwarza ešte stále sediaceho na mojej posteli.

Človek by očakával, že ma poľutuje a to malé psisko vyhodí na dvor ale nie ... ona sa začne smiať.

Smiať!

Prekrížim si ruky na hrudi a nahodím poker face. ,,Strašne vtipné."

Podíde ku mne a so smiechom ma objíme okolo pliec. ,,Prepáč zlatko, operiem ti to."

...

Prišiel som do školy tak ako vždy načas, čiže päť minút pred zvonením.

Ta ja ani neviem ako to robím, že mám také dobré načasovanie.

Posadil som sa do lavice a vyložil si zošit a pero.
Prehodil som si cez hlavu kapucňu, prekrížil si ruky na hrudi a čakal kým sa do triedy dostaví tá tlstá kačica.
Teda prepáčte ... chcel som povedať paní učiteľka.

Znudene som vzdychol a pozrel sa na maličkého sediaceho na svojom zvyčajnom mieste.
Bavil sa s Jiminom a na niečom sa smial.
Teda ... počkať. Kedy si Jimin stihol prefarbiť vlasy?
Poriadne som zaškúlil aby som sa presvedčil či dobre vidím.
Až, keď sa ,,Jimin" otočil došlo mi koľká bije.
Totižto to nebol Jimin ako som si pôvodne myslel ale zas to bolo to krpaté šteňa Woozi!

Zhlboka som sa nadýchol. Krv vo mne len tak vrela.
Odkedy sa baví s maličkým?!

Kľud Taehyung ... kľud.

Keď sa ruka toho šteňaťa dotkla môjho maličkého moja krv dosiahla teploty varu a začali vo mne vybuchovať gejzíry zlosti.

Najradšej by som mu tú ruku odjebal a narval mu ju do hrtanu až by mu vyliezla uchom.

Uľavilo sa mi až, keď konečne do triedy došla kačica a to šteňa sa odpratalo na svoje miesto.

Keby mohol pohľad zabíjať tak by bol hneď v tomto momente mŕtvy.

...

Ešte posledná hodina, potom obed a ide sa domov.
Hm nemám chuť na obed a ani ísť domov sa mi nechce.