Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTWENTYx

TAEHYUNG

,,Čo si sa?" otočil sa na mňa maličký pričom mal šokovane nadvihnuté obočie.

,,Jin je ako duch."

Maličký súhlasne prikývol. ,,To je pravda."

Zostali sme sa potichu dívať jeden na druhého. Pochvíli ticho medzi nami prerušil Kookie.

,,Čo, keď nás naozaj videl?" prehovoril potichu a so značným znepokojením sa obzrel okolo seba ako keby niekto mohol počuť nás rozhovor.

,,Ja si myslím, že nás nevidel." odvetil som pokojne.

Maličký frustrovane vzdychol a začal sa prechádzať do kolečka. ,,Ale vyzeralo to tak, že hej."

Chytil som ho za ruku a donútil zastaviť. ,,Kookie, pozri sa na mňa."

Maličký pomaly zdvihol hlavu, až pokiaľ sa nám nestretli pohľady. V jeho tmavohnedých očiach som tentokrát okrem zvyčajných iskričiek videl aj zmes strachu a nervozity.

,,Zhlboka sa nadýchni a vydýchni a pozorne ma počúvaj. Som si istý, že nás nevidel a keby aj, zrejme si to zajtra už ani poriadne nebude pamätať, keďže skoro každý z nás si vypil a Jin nie je výnimkou." hovoril som zatiaľ, čo som mu prstami upokojujúco prechádzal po hánkach.

Maličký potichu urobil to, čo som mu kázal, čiže sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Potom na mňa pomaly zdvihol svoj pohľad a jemne sa usmial. ,,Ďakujem, TaeTae."

,,To nestojí za reč, maličký. Od toho som tu." usmial som sa a vtisol mu pusu na čelo. ,,Ale teraz už poďme lebo nás tí ožrani začnú hľadať."

Maličký so smiechom prikývol a spoločne sme sa rozišli do obývačky.

Hneď ako sme vošli do miestnosti sa nám naskytol pohľad na tú zaujímavú skupinku.

Jimin ležal natiahnutý cez celý gauč, Yoongi si z neho spravil vankúš a tak ležal naňom. Joon bol poskladaný v kresle a škúlil na televízor a Jin sedel na zemi opretý chrbtom o taburetku.

A Hobi? Ten tam ani nebol.

,,Kde je Hobi?" ozval sa maličký a zvedavo nadvihol jedno obočie.

Jimin lenivo nadvihol hlavu a znudene mu odpovedal na otázku. ,,Chrápe za gaučom."

,,Aha." zasmial sa Kookie a vybral sa k Jinovi. ,,A čo ste vlastne pustili?"

,,Vieš čo? Ani neviem." zasmial sa Joon a zavŕtal sa hlbšie do kresla. Mal som taký pocit, že onedlho zaspí.

Šuchtavým krokom som sa dopravil k Jinovi a maličkému a uvelebil sa na zemi.

Oprel som sa o maličkého a spokojne vdychoval jeho vôňu. Keby som bol mačka, som si na sto percent istý, že by som v tej chvíli priadol.

...

Zmätene som rozlepil oči a rozdýchaval zlý sen, čo ma donútil prebrať sa z môjho milovaného spánku.