Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTWENTY-TWOx

JUNGKOOK

,,Pôjdeme stanovať!"

,,Čo?!" vykríkol Yoongi, čím zobudil Jimina, ktorý to nezvládol vyvážiť a prekotil sa aj so stoličkou na tvrdú zem.

Taemu zabehlo kakao, čo spôsobilo, že mu vystreklo nosom.
Všetci sme Joona šokovane pozorovali.

,,No, čo sa tak pozeráte?" zasmial sa spomínaný. ,,Veď je sobota, vonku je krásne a hádam tento prekrásny deň nepresedíme vo vnútri." objasnil svoj nápad a znovu sa mu na tvári objavil široký úškrn.

,,Joonie má pravdu, vonku je krásne a naozaj to stanovanie znie ako veľmi dobrý nápad." podporil Jin Joonov nápad a veselo sa na nás usmial.

Tae vedľa mňa znovu zakašlal a tak som ho jemne pobúchal po chrbte.

Hádam to kakao nevdýchol.

,,Takže sa fakt ide stanovať?" ozval sa Hobi.

,,Jasné, bežte sa zbaliť, ja zoženiem stany." zvolal Jin a začal spratávať špinavé riady.
,,A ešte nezabudnite zobudiť Jimina, pretože ako sa tak dívam asi zaspal na podlahe."

Yoongi sa spamätal zo šoku a pozrel sa na zem vedľa seba.
Jimin tam skutočne driemal. Vôbec mu nevadilo, že ležal na studenej a tvrdej podlahe.
Yoongi sa k nemu zohol a jemne ním zatriasol, avšak keď Jimin ani po chvíli nespolupracoval, vyložil si ho na plece a odniesol ho z kuchyne.

My s Taem sme ešte dochlípali kakao a potom sme sa spolu vybrali hľadať naše tašky, ktoré sme si včera večer niekde hodili.

,,No chalani, pohnite si!" prebehol popri nás Joon a stratil sa niekde v dlhej chodbe.

Teraz ráno mi Jiminov dom prišiel ako hotové bludisko. Včera večer mi to tak neprišlo, ale to bude asi tým, že tu bola tma.

,,No jasné Jungkook, to bude tým, že tu bola tma. Lebo tma niečo zmení na veľkosti chodby, ktorou si včera asi 30x prešiel, všakže?"

Pokrútil som hlavou a ignoroval svoj otravný vnútorný hlas.

,,Myslíš, že to čo som si sem doniesol mi bude stačiť?" otočil sa ku mne Tae.

,,Podľa mňa áno, ani ja som si toho veľa nevzal. A keby niečo tak odbehneme domov alebo si požičiame. Jin bude mať určite aj náhradné oblečenie." mrkol som naňho.

Sladko sa na mňa usmial a vtisol mi jemný bozk na nos.

Splašene som sa obzrel okolo nás, no našťastie sa okolo nás nikto nenachádzal. Inak by sa to asi ťažko vysvetľovalo...

...

,,Ešte koľko pôjdeme?" zamrnčal som a nervózne sa zahniezdil v Taeho lone.

Áno, myslíte si správne, sedel som na Taem. A Jimin zas na Yoongim.

Inak by sme sa totižto nezmestili do auta, keďže nás bolo sedem.

Všetci sme boli natlačení v aute a keďže sa Joonovi pokazilo kúrenie bolo tam horúco ako v pekle.

Normálne som cítil ako mi tečie pot po ksichte.
Chrbtom ruky som ho zotrel a zhlboka sa nadýchol.

,,Ešte chvíľu." odpovedal mi Jin bez toho aby odlepil pohľad z cesty.

Aby som to upresnil, z poľnej cesty.

To znamená, že som sa nielenže potil ako prasa, ešte som si aj udieral hlavu o strechu.