Kiss me softly [ᵏᵗʰ•ʲʲᵏ]

xTHREEx

JUNGKOOK

Len čo som lenivo otvoril oči, musel som ich opäť zavrieť, pretože ma zasiahlo ostré ranné slnko prenikajúce do mojej izby cez odtiahnuté žalúzie.

Podráždene som vzdychol a nemotorne som sa začal hrabať z postele. Posadil som sa na jej okraj a ponaťahoval si stuhnutý chrbát.

Pohľad mi padol na môj odraz v zrkadle položenom hneď oproti mojej posteli.

Napuchnutá pera a obrovský monokel pod pravým okom. Výsledok včerajšej príučky od kamarátov môjho najlepšieho kamaráta.

Aká irónia však?

Zívol som si a postavil sa z postele. Zastal som si pred skriňu a vyhrabal z nej čierne rifle s roztrhanými kolenami, biele tričko a tak ako vždy nemohla chýbať čierna mikina s kapucňou.

Vyzliekol som si pyžamové tričko. Keď som sa otočil po čisté, všimol som si v zrkadle obrovskú modrinu na mojom pravom boku.

Tiahla sa cez rebrá až po pás nohavíc. Jemne som po nej prešiel prstami a zaťal zuby.

Čo už, na bolesť som si zvykol.

Rýchlo som sa prezliekol, vykonal rannú hygienu a s kapucňou na hlave vyšiel z domu.

...

Do školy som sa neponáhľal, mal som kopec času a navyše som ani nemal chuť náhliť sa do tej hnusnej budovy pripomínajúcej basu.

Vytiahol som si slúchatká, strčil si ich do uší a nechal sa unášať textom mojej obľúbenej piesne. Potichu som si hm-kal do jej rytmu až moje tiché hm-kanie prerástlo do jemného spevu.

Zháčil som sa a prejstotu skontroloval priestor okolo mňa. Keď som si overil, že pri mne nie je nikto, kto by ma mohol počuť, upokojil som sa.

Ani som sa nenazdal a stál som pred školskou bránou. S nevôľou som prešiel dvorom, vošiel dovnútra a vybehol po schodoch rovno do triedy.

Ako som aj čakal, zatiaľ v triede sedeli iba dvaja spolužiaci, ktorí sa o niečom tak búrlivo rozprávali, že ani nezaregistrovali môj príchod.

Nevadilo mi to. Usadil som sa do lavice, vyložil z tašky zošit a tak ako obvykle som si začal kresliť.

Minúty bežali a trieda sa pomaly začínala plniť.

Poslušne som sedel na svojom mieste, plne sa sústreďujúc na kresby predomnou, no odrazu som sa vyplašene strhol.

Niečo alebo skôr niekto ma trafil päsťou rovno do modriny na boku. Sykol som od bolesti a v návale sebaobrany som dotyčného od seba odstrčil. Ten narazil do stoličky pri stole hneď vedľa, ktorá nepríjemne zaškrípala.

Zdvihol som hlavu, aby som ho mohol prebodnúť pohľadom, ale miesto očakávaného šikanistu som sa díval do tváre svojho najlepšieho kamaráta, ktorý ma šokovane sledoval.

,,Deje sa niečo?" podišiel bližšie ku mne.

,,Nie nič." zaklamal som a usmial som sa tak, aby to vyzeralo, čo najdôveryhodnejšie.

Jimin na mňa neveriacky vyvalil oči. ,,A čo majú znamenať tie tvoje rany na tváry?"

Znovu som sa rozhodol mu klamať. ,,Zas som sa pochytil s nevlastným otcom." mykol som plecom a pozrel sa do zeme.

Pravda bola iná. Poslednou dobou som sa s ním nehádal vôbec, ale ani som s ním nevychádzal podľa maminých predstáv.

Náš vzťah bol pravdupovediac momentálne neutrálny.