Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 5.

Roland ani chvíľu neváhal a išiel hľadať to, čo po ňom ten upír chcel už stáročia. Dlhý ostrý meč nebezpečný už na pohľad, s obrovskou magickou mocou, ktorá by v nesprávnych rukách mohla kľudne vyhladiť všetkých upírov. Ale jemu to bolo jedno. On Karin tak strašne miloval, tak neuveriteľne miloval, ako to ešte za celý svoj dlhý život nezažil. Nemohol pripustiť, aby sa jej niečo stalo. Hneď na druhý deň, keď už bola noc, letel na hrad Krvavá Pomsta, ktorého meno neznelo príliž prívetivo. Ale vari Čierna Smrť, ako ľudia nazývali ten jeho mala? Obidva názvy mali svoje opoctatnenie. Ale na tom teraz vôbec nezáležalo. Dôležité bolo, že letel na jeho hrad s mečom za pásom pripravený urobiť čokoľvek pre Karin. A to Carden dobre vedel. Roland mu musel priznať, že to bol z jeho strany veľmi múdry nápad. Bol to kelt, ktorý sem prišiel z Írska. Jeho meno znamenalo "čierna pevnosť". Bol o dosť starší ako Roland. Jeho úvahy sa prerušili, keď v diaľke zbadal jeho mohutnú - dobre stráženú pevnosť. Pristál na jeho terase pred hlavným vchodom. Dvaja vojaci pri dverách skrížili svoje kopie a prísne povedali: "Meno a dôvod návštevy!" Na to sa ozval hlas s diabolským smiechom: "Nie je treba", povedal zákerne Carden. "Zrejme ti na tej šľapke dosť záleží, nemám pravdu?" povedal rovnako veselým tónom. "Ukáž mi, že žije a ja ti dám meč", povedal, už trocha vytočený Roland. "No... Poď sa na ňu pozrieť". Povedal už vážnejšie Carden. Roland len prikývol a nasledoval Cardena. Išli čoraz hlbšie do hradu, až došli ku dreveným dverám, ktoré Carden prudko otvoril. V miestnosti bola o stenu prikovaná Karin, bola skoro celá nahá, telo plné krvavých jaziev, zjavne mučená a tvár zaliata slzami. "Ako môžeš byť taký bezcitný?" spýtal sa zhnusene Roland. "Že to hovoríš práve ty. Ty, ktorý si umučil a vypil toľko nevinných ľudí, ty, ktorý si riadil politiku len pre svoje blaho a ty, ktorý si ovplyvňoval toľko vojen tiež len pre svoje potešenie. A keď niekto ublíži tvojej milovanej láske, to už je iné, však?! A to už ani nehovorím o Anne..." povedal uštípačne Carden. Roland sa nezmohol na nič iné ako: "Tu je ten meč a pusť ju". "Hm... Tvoja odpoveď hovorí za všetko. Ale dobre, mám, čo som chcel, tak si tú mrchu kľudne zober. Som spravodlivý, to si musím uznať." "Pustite ju, meč už držím vo svojich rukách", zakričal na svojich prisluhovačov, ktorí hneď odomkli okovy. Roland ju vzal do náručia, prikryl ju svojim čiernym koženým plášťom a vyniesol ju z hradu. Letel s ňou späť na svoju pevnosť.