Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 19.

Saga vyšla z podzemia svojho hradu a namierila si to rovno za Karin. Aspoň jej vysvetlí, ako to vlastne je s jej otcom. Však je to aj v jej záujme. Vyšla hore točitým schodiskom, rozdrapila dvere do korán a vtrhla jej do komnaty. Karin bola prevesená cez okno a sledovala búrlibé more. Hneď, ako Saga vošla do miestnosti sa Karin trhla a otočila ku nej. Nedokázala sa jej pozerať do očí. Bola to predsa jedna krutá vrahyňa bez kúska zľutovania. "Neznamená, že keď som krutá vrahyňa bez kúska zľutovania budem taká aj ku tebe. Áno, čítam ti myšlienky. Ale je to úplná pravda. S citmi by som to ale takto vysoko nedotiahla. Tebe som len prišla priniesť tieto hrubšie a praktickejšie šaty. Zajtra ideme do mesta Iurius Refdsis za tvojím otcom a mojím bývalím milencom. Yngve teraz vlastní meč a ak sa ti zdám ja krutá, tak neviem, čo povieš naňho. Bohužiaľ, je to len na tebe. Budem ťa sprevádzať, pokiaľ sa bude dať, ale ty jediná ho môžeš získať. Potom si ich vyskúšaj, ja už idem. Dobrú noc!", povedala Saga, zatvorila dvere a zmizla. Karin nestihla za celý čas povedať ani jedno slovo. Bola úplne zmätená, snáď ešte viac ako pred jej návštevou. Povedala si, že však jej to zajtra vysvetlí a išla si ľahnúť. Zaspala celkom rýchlo. Na druhý deň ju zobudila Ingrid jemným pošťuchnutím. Jej mama nebola schopná urobiť ani toto. "Ona taká nebola vždy... Tvoj otec jej zlomil srdce hneď ako prišli obidvaja do tejto doby. Našiel si milenku, s ktorou je doteraz. Je tiež upírka. Tvoja mama vtedy prisahala, že sa im pomstí a každého, kto sa jej postaví do cesty bez milosti zabije. Niekedy bola schopná milovať. Neviem, či by to ešte dokázala...", rozrozprávala sa Ingrid. "To je tak hrozne smutné", ticho povedala Karin. "To je pravda... Ale teraz sa choď rýchlo obliecť, musíte sa ponáhľať", povedala jej milo a podala jej šaty. "Ďakujem", Karin nato. Rýchlo si ich obliekla a zbehla dolu po schodoch. "No konečne", boli slová, ktorými ju Saga uvítala. Karin nevedela, čo na to povedať a tak bola radšej ticho. "Môžme ísť", povedala Saga, zo stojana na zbrane vybrala ťažkú sekeru a meč, ktorý Karin hodila. Tá ho pohotovo chytila a nasledovala Sagu. Vyšli z hradu a zastavili. Saga roztiahla svoje obrovské krídla a letela smerom ku lesu. Karin samozrejme za ňou. "To plánuješ byť celú cestu ticho?", spýtala sa jemne sarkasticky Saga. "Nie, len som nevedela, čo povedať", nato Karin. "Bojíš sa ma, predpokladám", povedala Saga svojím chladným hlasom. "To asi každý...", ticho zašepkala Karin. "Ja viem", uškrnula sa Saga. "Ale čo narobím. Je to určite lepšie ako keby ma nikto nebral do úvahy. Takto ma ozaj nikto neprehliadne", pokračovala po chvíľke. "Tu je Yngveov hrad. Pristaneme na jeho terase", zase nepustila Karin ku slovu. "Dobre", prikývla jej a začala klesať. Pred bránou do hradu stáli dvaja strážcovia. Rozustúpili sa a keď Karin prešla, zase skrížili kopije. "Iba ona", povedal jeden z nich. "Ty si myslíš, že ma zastavíš?!", zasmiala sa Saga, a sekerou mu zaťala rovno do hlavy. Vytriskla krv. Bol na mieste mŕtvy. A však skôr, ako ju stihla vytiahnuť a zaútočiť na druhého bojovníka ju on odstčil, vyrazil jej sekeru z rúk, vykrútil jej ich za chrbát a pevne zviazal svojím koženým opaskom. "Šikovný bojovník", zasmiala sa sarkasticky. "Čo so mnou teraz bude? Odvlečieš ma pred Yngveho?", pokračovala. "To by sa ti páčilo, kráska", usmial sa muž tiež s jemne sarkastickým podtónom a chytil ju do náručia.