Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 11.

Roland unášal Karin na svoj hrad. Už sa aj prestala brániť keď videla, že už nemá šancu vyslobodiť sa z pevného zovretia jeho rúk. Pristáli na kamennej terase a on ju drsne zhodil na chladný kameň. Bol to tvrdý pád a dosť ju to bolelo. Potom ju chytil za krk a ona zalapala po dychu. Vedela, že upír sa nedá zabiť udusením, maximálne iba omráčiť. Ale aj tak začala panikáriť a metať sa vo vzduchu. Roland sa len slastne usmieval a niesol ju do mučiarne. Predtým v nej veznil Annu, teraz však bola voľná. A pripravená pre Karin. Bola to malá desivá miestnosť so stenami ofŕkanými od ľudskej krvi, plnej tých najhroznejších mučidiel a prirodzene - okovami pripevnenými na stene. Roland potom Karin pustil na zem a ona dopadla na tvrdú kamennú podlahu. Nenechal ju tam však dlho ležať. Znova ju zodvihol a upevnil jej ruky aj nohy do železných okovov do polohy hviezdice. Karin sa triasla od strachu, čo bude nasledovať. Muž, ktorého kedysi milovala, s ktorým prišla o panenstvo, ktorý ju premenil na upírku sa ju práve chystal mučiť. Stále tomu nemohla uveriť. Taká zmena... Jej myšlienky prerušil Rolandov chladný hlas:"Takže ty ma už nemiluješ?! Mňa, ktorý som sa ku tebe správal tak pekne. Mal som ťa nechať na hranici zhorieť! To by si si bola zaslúžila... Ale veď ja ťa prinútim ma milovať... Keď nie po dobrom tak po zlom..." "Prosím, nie...", zašepkala so slzami v očiach Karin. "Je neskoro", diabolsky sa usmial Roland a otočil sa ku nej chrbtom. Išiel práve dať nad plameň nahriať nejaký kus železa, s ktorým by jej mohol páliť kožu. V tom sa dvere rozleteli dokorán a stál v nich Carden. V rukách držal obojručný strieborný meč. "Ublížiš jej len cez moju mŕtvolu!", skríkol z plného hrdla Carden. "Ako myslíš", nato Roland kľudným sebaistým hlasom. "Tento meč je prinesený z Vatikánu posvätený samým pápežom. Má obrovskú silu a je to jedna z mála vecí, ktorou sa dá definitívne usmrtiť upír", povedal výstražne Carden. "Ja som aj tak silnejší a dokážem ťa zabiť za akýchkoľvek okolností", povedal Roland a zo stojana na zbrane vybral tiež veľký obojručný meč, na pohľad rovnocenný tomu Cardenovmu. Začal sa boj. Zbrane rynčali a ich zvuk bolo snáď počuť po celom pohorí, v ktorom hrad stál. Obaja bojovali udatne, uhýbali sa a zatiaľ ani na jednom nebolo vidieť kvapku krvi. Keď vtom Carden lakťom udrel Rolanda do nosa, rozbil mu ho, Roland na chvíľu stratil sústredenosť. Potom mu Carden vyrazil meč z rúk, ktorý s veľkým zarynčaním spadol na zem. Potom ho Carden odkopol až niekde ku Karininým nohám, aby ho Roland nemohol znova zobrať do svojich rúk a pobedal:"Ja som tu teraz víťazom, ja budem žiť a ty nie." Potom ho skrz na skrz prebodol svojím strieborným mečom. Roland spadol na zem a z jeho úst sa vyliala krv, ktorá sfarbila podlahu na červeno.