Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 6.

Keď sa Karin prebrala, ležala vo svojej posteli. Uvažovala, čo sa včera stalo. Spomenula si, ako sa Roland rozprával s tým upírom, ako ju vymenil za meč, ako ju niesol vo svojom plášti ponad hory ponorené do tmy, a potom, potom asi musela stratiť vedomie. Pamätala si iba záblesky, ako ležala vo vani plnej horúcej vody s nejakými bylinkami, ktoré nádherne voňali, ako jej ošetroval rany a ako jej potom dal tieto šaty. Mala ich stále na sebe. Cítila sa tak, tak žiadaná. Bola strašne šťastná, že ju prišiel zachrániť. Ale stále jej v hlave vŕtala Anna. "Kto bola? Čo jej robil?", stále si opakovala v hlave. V tom sa dvere otvorili dokorán a stál v nich Roland. Jeho výraz bol zároveň spokojný, ale aj plný obav. "Dobré ránko" povedal ticho, lebo si nebol istý, či ešte nespí. Ona to samozrejme pochopila a rýchlo povedala: "Dobré ránko, pane. Ďakujem, že ste ma zachránili. Znova." On jej len povedal: "Bola by škoda nechať umrieť také pekné dievča", presne ako v deň, keď sa spoznali. "Nemyslím, že je to len preto... Obetovali ste tak cennú vec pre mňa", povedala Karin. Roland sa na chvíľu odmlčal. Potom povedal: "Karin, ja ťa strašne moc milujem, lenže ako to vyriešiť, keď ja som upír a ty si človek?" "Hryznite ma do krku a budeme navždy spolu. Premeňte ma", povedala Karin plná nádeje. "Ak to naozaj chceš, poruším pre teba aj všetky upírie zákony sveta", povedal šťastne Roland. "Chcem, chcem tak ako ešte nikdy nič", vykríkla nadšene Karin. "Ako si praješ, budeme navždy spolu", povedal spokojne Roland. Podišiel bližšie ku nej, odhrnul jej vlasy z krku a zahryzol sa. Karin skríkla, lebo to zabolelo, ale on jej priložil prst na ústa a ukľudnil ju. Pil jej sladkú krv a náramne si to užíval. Keď dopil, Karin sa cítila ako znovuzrodená. Roland však už ani chvíľu neváhal a strhol z nej šaty. Potom sa aj on vyzliekol, vrhol sa na ňu a vášnivo ju pomiloval.