Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 15.

Nezaspala na dlhú dobu. Zrazu sa šlkbla, vyskočila a skríkla:"Papier! Podajte mi rýchlo papier a pero!" Carden vytiahol malý zdrap papiera a pero a rýchlo jej ho podal. Tá naňho v rýchlosti naškrabala:

Ty...in

Ako...ut

Ruža...rose

Ja...i

Ako...ut

Tŕň...spinas

Ruža...rose

Je...est

Krehká...fragile

Z...de

Tŕňa...spinas

Potečie...influit

Krv...sanguis

I U R I U S    R E F D S I S

"Je to slovo z prvých písmeniek latinského originálu! Je to názov mesta! Tam je meč!", kričala nadšene Karin. "To je skvelá stopa...", povedal zamyslene Carden a po chvíľke pokračoval:"Lenže v ktorej dobe?" "V ktorej dobe?", spýtala sa nechápavo Karin. "No... Studne sú pre nás upírov a predmety späté s nami bránami do iných svetov. Reálnych aj nereálnych, minulých aj budúcich... Problém však je v tom, že sa z nich nedá vrátiť späť. Je to veľký krok. Ale výhoda je, že nás to zavedie tam, kam osud chce, aby sme išli. Vždy to má nejaký dôvod. V tej dobe, v tom svete máme proste nejakú úlohu. Takže skočíme do tej studne, kam si hodila meč a možno nájdeme aj tvojho otca...", hovoril Cailean napínavo Karin. "Ja som dnes mala veľmi zvláštny sen s mojou matkou... Bola presne taká, ako som si ju pamätala. Volala sa Viktória, preto aj mala na krku ten starý talizman s "V", ktorý vždy nosila. Hovorila mi niečo podobné, ako ty teraz. Ale hlavne mi vysvetlila ten rébus. Povedala mi, že som na dobrej ceste a že je na mňa hrdá. Bol to tak zvláštny, tak živý sen..", rozrozprávala sa Karin. "Och môj Bože...", svorne povedali obidvaja. My upíri sa môžeme ľuďom a aj ostatným upírom v snoch zjaviť, keď im potrebujeme niečo súrne povedať. Matka sa ti nezjavila len tak, naozaj to muselo byť dôležité...", vysvetľoval Cailean Karin. "To, to znamená že ona žije? Ona nezhorela na hranici? A je tiež upírka?", pýtala sa Karin. "Žije, je upírka a na hranici sa nechala upáliť zrejme len preto, aby na našu rasu neupútala pozornosť. Pekné gesto... Lenže upíri spolu môžu splodiť dieťa len s veľkými ťažkosťami. Preto je možné, že vtedy bola človekom. Čo dosť mení okolnosti. Podľa tohto to vyzerá, že patrí medzi našu rasu maximálne 17 rokov, čo je strašne málo", hovoril Carden a Cailean mu prikývol. "Čo z toho vyplýva?", znova sa spýtala Karin. Oni iba mykli plecami a pokrútili hlavami. Boli si dosť podobní, už na prvý pohľad bolo vidieť, že sú bratia. "A nevieš náhodou, k akému sabatu patrí?" spýtal sa Carden. "Aj hovorila, ale nepamätám si presne. Niečo ako "Sestry krvavého meča" alebo tak", odpovedala im Karin. "To nie je dobré...", povzdychli si obidvaja súčasne.