Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 7.

Bolo ráno a Karin sa zobudila na mužnej svalnatej zarastenej hrudi jej milovaného Rolanda. Bola taká šťastná. Uvažovala nad tou úchvatnou nocou strávenou s ním. Konečne bola žena. Bol to tak skvelý pocit, tak neopísateľne úžasný. Už mala všetko čo chcela-nesmrteľnosť, životnú lásku po svojom boku, slobodu, a to, čo nikdy neočakávala že bude mať-krídla. Ale ona ich nešla hneď vyskúšať, lebo si chcela čo najdlhšie vychutnávať túto chvíľu v jeho náručí. Keď sa prebral, povedal s jemným úsmevom: "Dobré ránko, moja životná láska." Ona na to:"Dobré, môj miláčik", a pobozkala ho na pery. "Som taká šťastná, že konečne môžeme byť navždy spolu", s radosťou vyštekla Karin. Roland na to: "Aj ja, a ani si nevieš predstaviť ako. Nikdy som nikoho ako teba nepoznal. To čakanie sa vyplatilo", povedal Roland s rovnakým výrazom ako Karin. Ešte chvíľu takto ležali, až kým Karin nepovedala: "Cítim hlad, ale nie obyčajný. Taký silný, až to pichá v bruchu. Čo mám robiť?" Roland sa na chvíľu zamyslel a potom povedal:"Ide sa na lov". "Lov?" spýtala sa začudovane Karin. "Naša rasa nutne potrebuje piť krv-najlepšie ľudskú", objasňoval jej Roland. Potom ju schytil za ruku a viedol ju ku dverám. Keď vyšli z hradu, ukázal smerom k mestu. "Leť za mnou". "Dobre, ale prečo do mesta?" spýtala sa Karin. "Myslím si, že tam sa ti podarí nakŕmiť sa", s milým úsmevom povedal Roland. Keď doleteli do podhradia, Roland ukázal na jednu prostitútku stojacu v bočnej uličke. "To je ľahká obeť...", povedal jej. "Nie! Ja nezabijem nevinnú ženu!", skríkla zhnusene Karin. "Však je to len obyčajná prostitútka. Takých je tu plné mesto", povedal kľudným hlasom Roland. "Však mi nič neurobila, prečo by som ju mala zavraždiť?!", hovorila stále pobúreným hlasom Karin. "A čo chceš piť radšej zvieraciu krv ako to robí náš nepriateľský sabat?" povedal pohŕdavo Roland. "Radšej", povedala už miernejšie Karin. "Tak ako chceš...", pokračoval Roland. Potom leteli smerom ku lesu. Po ceste sa Karin spýtala:"A kto je vlastne Anna?" On na to iba:"Minulosť... Nestaraj sa radšej do toho." Ona nevedela, čo si o tom myslieť tak bola radšej ticho. Lov prebiehal hladlo. Ulovila mladú srnku, ktorá ju dostatočne zasýtila. Keď však došli na hrad, Karin stále nedalo nechať to s Annou tak. Keď Roland odišiel preletieť sa, Karin prehľadala celý hrad, až našla za jedným veľkým zrkadlom, v ktorom sa prirodzene nevidela tajnú chodbu. Keď ňou ďalej šla, došla až do miestnosti, v ktorej bola o stenu pripútaná žena.