Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 18.

Pomaly prechádazla spleťou chodieb. Pozerala sa do ciel, v ktorých držala svojich nepriateľov, ktorých ešte vlastnoručne nezabila a nepridala na svoj "trón smrti". Všade bolo cítiť odporný mŕtvolný puch. Išla čoraz ďalej a ďalej, až došla ku koncovej cele, v ktorej veznila Cardena a Caileana. Otvorila dvere a vstúpila do nej. Pozrela sa na nich dvoch prikovaných ku stene. Páčilo sa jej, akú mala nad nimi moc. Pristúpila k nim bližšie a spustila: "No... Ako sa vám páči v tejto dobe?!" Psychopaticky sa zasmiala. Bol to zrejme jediný druh smiechu, akého bola schopná. "Prečo si nás tu uväznila? Však som predsa manžel tvojej dcéry", povedal Carden. "Ste nepriatelia môjho sabatu, a teda aj mňa. Keby si nebol manželom mojej dcéry a toto nebol tvoj brat, dávno by ste boli súčasťou môjho kosteného trónu. A navyše som ti veľmi vďačná za to, že si Karin zachránil pred Rolandom. Možno sa to nezdá, ale som a raz ti to vrátim. A aj celkovo si sa ku nej choval veľmi pekne. Som síce krutá a bezcitná žena, ale som aj jej matka. Takže som vás len uveznila a neskôr vás zrejme pustím. Ani mučiť som vás nedala. Ale určite vám nedám šancu pripraviť ma o cestu za mojím vytúženým mečom. Som síce jej matka, ale som aj krutá a bezcitná žena. Ona ten meč nájde a pokiaľ mi ho dobrovolne neodovzdá alebo jej ho nezoberiem násilím, mám v rukách vaše životy. A ja ten meč dostanem!", Saga sa znova zasmiala a odchádzala z cely. "Ty si taká odporná kurva!", neovládol sa Carden. Ona sa otočila, prišla ku nemu a svoju ruku položila na jeho krk. Stlačila ho tak, že vôbec nemohol dýchať. Tak silné zovretie za svoj život ešte nezažil, a nieto ešte od ženy. Keby bola pokračovala, bola by mu jeho krk zlomila. Teraz mu tam našťastie len ostal veľký červený otalčok a päť krvavých rán po jej nechtoch. Ona ale svoje kostnaté prsty zakončené dlhými nechtami sfarbenými od jeho krvi pripomínajúcimi skôr drápy zložila a povedala: "Toto by som ti neradila robiť. Bolo to prvý a posledný krát, čo ťa to napadlo. Je ti to jasné?!" On zalapal po dychu a chrapľavým hlasom povedal: "Áno, milostivá pani." "To už je lepšie", povedala a perami urobila niečo ako veľmi desivý úsmev. Zabuchla za sebou dvere a odišla.