Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 17.

"Mama?", povedala Karin vydeseným roztraseným hlasom veľmi opatrne. "Áno, som to ja. Vrátila som sa z roku 1425 spolu s tvojím otcom... Ale to je veľmi komplikované...", povedala Saga. "Odveďte ich!", kývla rukou, v ktorej držala čašu, až z nej na podlahu vyliala kúsok krvi a ukázala na Cardena a Caileana. "Mama, prečo to robíte?!", skríkla do toho šumu, ktorý v miestnosti nastal Karin so slzami v očiach. Saga buchla trikrát o zem palicou a skríkla: "Ticho! A vy na čo ešte čakáte?! Však ich odveďte!" "Máme ich aj mučiť?", spýtali sa jej strážcovia. "Nie, mučiť nie. Iba prikovať ku stene", povedala Saga. Cardena a Caileana odvádzali Saginy prisluhovači a ona znova trikrát buchla kostenou palicou o zem a skríkla: "Všetci okrem Karin okamžite preč!" Všetci odišli a ostali tam iba ony dve. "Mama, čo s nimi preboha chcete urobiť? Však Carden je môj muž, ja ho strašne moc milujem a nechcem bez neho žiť!", nešťastne hovorila Karin. "Neboj sa, dcéra moja, nič zlé im nespravím. Lenže oni sú zo sabatu Vychádzajúceho Slnka, ktorý je k ľuďom veľmi tolerantný a ten môj s ním vedie vojnu už stáročia. Nemôžem sa pred obidvomi sabatmi zhodiť ako slabá žena ovládaná citmi. Aj keď ja už žiadne city nemám... Ale to teraz neriešme. Ty, keďže si ešte nesklada žiadnemu sabatu prísahu vernosti a navyše si dračia bojovníčka a moja dcéra sa môžeš kľudne pridať k tomu môjmu. To by som ti aj odporúčila. Ale teraz si choď odpočinuť do svojej komnaty. Zavedie ťa tam Ingrid, moja veľmi verná slúžka a zároveň aj niečo ako priateľka. Jej tu snáď ako jedinej dôverujem. A samozrejme, budem aj tebe ak sa budeš správať ako sa patrí", povedala Saga a kývla rukou na Ingrid. "Dobre, mama", povedala trocha smutne Karin. Na nič iné sa nezmohla. Potom len nasledovala Ingrid točitým schodiskom na najvyššiu vežu na hrade. Na jej vrchu bola malá skromná komnata s posteľou, nočným stolíkom niekoľkými sviečkami a nádherným výhľadom na studené more a rozľahlé lesy. "Snáď sa vám páči, milostivá pani", povedala Ingrid s jemným úprimným úsmevom. Karin by nikdy nenapadlo, že by Ingrid mohla nájsť spoločnú reč s jej krutou matkou. "Áno, veľmi. A žiadna milostivá pani, ale obyčajná Karin", opätovala jej úsmev Karin. Medzitým Saga vstala zo svojho trónu a išla do podzemia svojho hradu za Cardenom a Caileanom. Mala toho veľa na srdci, čo by im rada povedala...