Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 9.

"Počkaj ma, neletela som už pol tisícročia!", kričala Anna na Karin. Karin zastala a stierala si slzy z očí. Aj tak stále skoro nič nevidela. Keď ju Anna "dobehla", Karin jej povedala:"Som rada, že si tu, ale potrebujem byť chvíľku sama..." Anna na to:"To je v poriadku, neďaleko je malé jazierko. Tam si môžeš prečistiť myšlienky a ja sa zatiaľ poriadne nakŕmim v lese." "Tak dobre...", povedala smutne Karin a zvyšok cesty bola ticho. Keď tam doleteli, sadla si na kameň a plakala. Slzy tiekli po jej tvári a ona ich stierala. Vtom ale začula kroky. Približovali sa k nej. Keď sa obzrela, uvidela za sebou Cardena. "Neboj sa, neprišiel som ti ublížiť", povedal a položil jej ruku na plece. "Tak čo tu teda robíš?", spýtala sa Karin trocha podozrievavo zjavne udivená. "Chcel som ti len povedať, že sa nemusíš trápiť kvôli Rolandovi... Odkedy mu Anna zahla, preplo mu a začal sa takto zabávať s mladými ženami. Skoro každú zabil - ty si ešte obišla nečakane dobre. Ale mala by si si naňho dávať pozor, nemyslím, že by ťa nechal len tak odísť. Kam vôbec plánuješ teraz ísť?", hovoril dlhý monológ Carden. Karin s ešte väčším plačom povedala:"Ja...ja naozaj neviem..." Carden jej potom rukou strel slzy z tváre a povedal:"Nechcela by si ísť so mnou na môj hrad? Tam by si bola v bezpečí." Ona na to udivene:"Prečo mi to navrhuješ? Myslíš to naozaj vážne? Však keby si chcel, môžeš ma uniesť jednou rukou a nič by som nezmohla a mohol by si žiadať výkupné..." Carden jej na to kľudným hlasom povedal:"To je síce pravda, že by som mohol, keby som chcel, ale ja nechcem. A myslím to naozaj vážne. A prečo to navrhujem... Mrzí ma to, čo som ti predtým robil a chcem to odčiniť... Lenže bolo treba podstúpiť obeť pre získanie meča. V Rolandových rukách mohol spôsobiť hrozné veci a toto bola jediná možnosť, ako ho získať. Takže ako si sa rozhodla?" "Pôjdem rada", povedala už podstatne kľudnejšia Karin. "Aj ja budem rád", povedal s jemným úsmevom Carden. "A čo Anna?", spýtala sa Karin, keď konečne začala zmysluplnejšie uvažovať. "No... Jej nie som nič dlžný, ale nemôžem ju tu nechať. Takže ak bude chcieť, môže ísť...", povedal nie príliž nadšene Carden. Karin to prišlo trocha zvláštne. Prečo by chcel len ju? Ale nechcelo sa jej to riešiť. "Tak za ňou poďme do lesa", povedal Carden. "Dobre", prikývla Karin. Keď tam išli, Karin sa podvedome tlačila ku Cardenovi. On si to všimol, ale navadilo mu to. Vyzeral byť skôr spokojný v úlohe "ochrancu". Vtom ale začuli výkrik. Ženský výkrik. Carden schytil Karin za ruku a bežal smerom, odkiaľ ho začul. Nejaký muž - upír držal Anne pod krkom nôž.