Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 22.

Súčasne, ako sa Brian a Saga milovali, keď Ingrid dostala správu a išla rýchlo za Cardenom a Caileanom do podzemia, bola Karin celý čas v Yngveovom hrade. Po predstúpení v hlavnej sále pred neho a jeho milenku sa cítila hrozne. Keby tam aspoň Gelsomina nebola. Bola vlastne jej nevlastnou matkou, aj keď sa to vďaka tomu, že zamrzla vo veku 23 rokov moc nezdalo. "Prečo si tak krutý?", spýtala sa po chvíľke. "To myslíš vážne? Takáto otázka? Pretože si to všetci zaslúžia. Ani teba nebudem mať problém zabiť, aj keď si z mojej krvi. Aj by som sa s tým pomstil Sage, získal navždy meč a zbavil sa minulosti", povedal Yngve a odporne sa uškrnul. Snažil sa citovo podráždiť Karin, a celkom sa mu to aj darilo. A do toho ešte Gelsomina, rovnaká sviňa ako on. Pomaly sa približovala ku Karin a povedala: "Na to, že si dračia bojovníčka a dcéra tak veľkého muža ako je Yngve, teda nie si moc podarená. Ani nevraždíš, a to to máš aj v krvi. Neber si to zle, však som vlastne tvoja rodina." Uštípačne sa usmiala a otočila sa. Kráčala naspäť ku Yngveovmu trónu, keď v tom jej telom prešiel Karinin meč. "Až taká nepodarená nie som, vidíš?", povedala Karin a z plného hrdla sa zasmiala. Yngve hneď pribehol ku Gelsomine. Ležala na zemi v kaluži krvi. Zodvihol jej hlavu a jemne ju pobozkal. "Láska! Láska! Prosím ťa neumieraj!", šepkal a pozeral sa, ako ju pomaly opúšťal život. Z jej brucha vytekala posledná krv. "Pomsti ma!", boli Gelsominine posledné slová. Yngve jej potom zavrel oči a položil ju na zem. "Zabila si jedinú osobu, na ktorej mi kedy záležalo. Ako si to mohla urobiť?!" "Aha, takže na vlastnej dcére ti nikdy nezáležalo?! A asi som viac po tebe, ako si myslíš", odpovedala mu Karin. "Nikdy mi na tebe nezáležalo pre to, že si bola omyl! Nechcel som ťa! A keby som vedel, že urobíš to, čo si teraz spravila, bol by som ťa zabil ešte ako malú. Vtedy, keď to bolo ešte ľahké!", kričal ako zmyslov zbavený Yngve. "Ty si myslíš, že mi tým nejako citovo ublížiš?! Ak áno, si na veľkom omyle. Som vyrovnaná a mňa len tak hocičo nerozhádže. Takže pre teba smola. A navyše keď mne sa to celkom podarilo vďaka Gelsomine...", uškrnula sa Karin. Hrala s ním tiež tú jeho hru. "Ja ju pomstím!", skríkol a do rúk zobral legendárny meč. "Len do toho! Ani sa teraz nespoznávam, keď som už vlastne vrahyňa", provokovala Karin Yngveho. Pomaly sa približoval ku nej a urobil prvý úder mečom. Ona ho však pohotovo odrazila a zasadila ten ďaľší. Takto pokračovali ešte veľmi dlho. Bol to vyrovnaný súboj. Yngve sa nestačil diviť. Zatlačila ho až na vonkajšiu terasu. On jej však vyrazil meč z rúk, pritosol ju ku stene a chytil ju pod krkom.