Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 14.

Všetci traja tam potom chvíľu ticho stáli, až kým sa Karin nespýtala: "Znamená to teda, že ja som dračia bojovníčka? Vaša vyvolená?" "Vyzerá to tak, že áno", povedal Carden trochu ustarane. "To je dobré alebo zlé?" znovu sa nechápavo spýtala Karin. "No... Dobré, že si na našej strane a zlé, lebo Cardenovi hrozí poprava, keby to zistil vodca nášho sabatu a rozhod by o tom tak najvyšší koncil. Dračia bojovníčka mala navždy ostať pannou... A ten, kto ju poškvrní, má byť podľa legendy usmrtený poliatím kyselinou sírovou. Tá je pre našu rasu ešte nebezpečnejšia ako pre ľudí. Upíri majú jemnú pokožku citlivú na svetlo a niektoré látky", vysvetľoval dlho Cailean Karin. Zrejme mal rád dlhé monológy. "Takže čo budeme robiť?", položila im ďaľšiu otázku Karin. "Hľadať meč tajne, bez toho, aby o tom niekto vedel", povedal Carden a Cailean mu prikývol. "Napadá ťa nejaká spomienka na tvojho otca?", spýtal sa Carden Karin. "Ja som ho vlastne nikdy nevidela. Mama mi len povedala, že umrel a tým to skončilo. Ju dav upálil ma hranici, že vraj je bosorka a vraždí po nociach mladé panny. Je pravda, že ich bolo podozrivo veľa nájdených mŕtvych v prekliatom lese a potom sa prestali nachádzať... Ale neviem, či na tom bolo niečo pravdy. Mala som vtedy 15 a moja sestra 16. Potom nás vychovávala mamina sesternica. My sme ju volali macocha, lebo ku nám nebola práve najmilšia", rozrozprávala sa Karin. Potom sa na chvíľu zamyslela a vykríkla:"Meč! Môj strieborný meč po otcovi!" Obidvaja spozorneli a vyvalili oči. Ona ho vytiahla spoza opaska a dlho si ho prezerala. Potom jej do očí udrel nápis na jeho rukoväti.
"In ut rose, i ut spinas. Rose est fragile, de spinas influit sanguis", prečítala pomaly Karin a hneď pokračovala: "Ty ako ruža, ja ako tŕň. Ruža je krehká, z tŕňa potečie krv." Všetci tam nemo stáli a uvažovali. To ticho prerušil až Cailean: "Vieš krásne po latinsky. Musím uznať, že
Carden má nie len peknú, ale aj múdru ženu", pousmial sa. "Ďakujem, po latinsky viem plynule hovoriť už od svojich trinástich", pousmiala sa naňho. "Ty ako ruža, ja ako tŕň. Ruža je krehká, z tŕňa potečie krv... A čo ten citát vlastne znamená?", spýtala sa Karin. "Myslím, že smeruje ku tomu, že aj keď si z jeho krvi (ruža, tŕň), nebude na to brať ohľad (ruža je krehká, z tŕňa potečie krv). Ale netvrdím, že to tak musí byť...", uvažoval nahlas Carden. "Tiež myslím, že by to tak mohlo byť", prikývol na to Cailean. "A kto je teda môj otec?", spýtala sa Karin. "To naozaj neviem, je celkom dosť krutých ľudí", odpovedal jej Cailean. Do hlbokej noci uvažovali nad tým rébusom. Carden si sadol na kmeň toho suchého spadnutého stromu, do ktorého vtedy udrel blesk. Karin si sadla vedľa neho, pritisla sa k nemu a oprela sa mu o plece. Dlho tam takto sedeli, až Karin na chvíľu zaspala.