Navždy spolu (prerába sa) ✔

Kapitola 8.

Karin tam stála ako obarená. Nevedela, čo si o tom myslieť. Ale nakoniec predsa čosi povedala:"Kto si a prečo tu si?" Žena na stene povedala:"Som Anna - Rolandova exmanželka. A ty?" "Ja som Karin - jeho milenka...", povedala a sklonila pohľad. Jej srdce sa rozpadlo na tisíc kúskov. "Ako dlho a prečo ťa tu vezní?", spýtala sa po chvíľke. "Bola som mu neverná... Jediný raz... Spoznala som svoju životnú lásku a on ma od neho odtrhol. A som tu už asi 500 rokov." Karin bolo Anny ľúto. Rozhodla sa, že ju odtiaľ musí dostať. Za pásom vždy nosila svoj strieborný meč po otcovi. Vytiahla ho a jedným rýchlim pohynom roztrhla reťaz. Tak to urobila aj so zvyšnými tromi. Ona spadla na zem a rýchlo sa postavila. "Ani neviem, ako ti poďakovať", povedala unaveným hlasom. V tom však do miestnosti - mučiarne vtrhol Roland. "Koľkokrát som ti hovoril, aby si ju nehľadala, aby si to nechala tak!", kričal ako zmyslov zbavený. "Nechcem ťa už nikdy vživote vidieť! Ako som mohla byť tak hlúpa a byť tvojou milenkou?! Ako som ťa mohla milovať?! Si krutý a bezcitný upír! Odchádzam!", kričala v nepríčetnom tranze. "Počkaj, musím ti to vysvetliť!", snažil sa jej prikázať Roland. "Nie je čo! Radšej mi povedz, čo s ňou teraz urobíš. To ti 500 rokov nestačilo?", pýtala sa nešťastne Karin. Vo vzduchu ostalo visieť dlhé ticho. Prerušili ho až Karinine kroky smerujúce k oknu. Mečom z neho vyvalila mreže, skočila naň, roztiahla krídla a skočila. "Zbohom!", bolo to to posledné, čo mu povedala, kým odletela. Roland sa pozrel na ustráchanú Annu a povedal:"Leť za ňou, dávam ti slobodu." Ona bez slova vyskočila na okno a letela z neho rovno za Karin.