Unglued Tears

Chapter 1: Velvet Hearts

jungkook ležal na veľkej, pohodlnej posteli, jeho nohy sa húpali, hmkal si neznámu pieseň, kým skroloval po jeho mobile.

zavrčal, keď v pozadí započul detský plač, svoju hlavu položil na svoje založené ruky.

"zlato, si na rade ho upokojiť!" bolo to sltmené, ale vedel, že sa ho dalo počuť.

počul ako sa pomaly otvorili dvere do malého izby, v izbe sa ozval štebot.

a potom ticho.

počul ako sa zatvorili dvere a potom sa otvorili jeho dvere, usmial sa a nadvihol hlavu.

zrazu ucítil váhu na svojom tele, zafučal a potom sa jemne zasmial. spokojne zatvoril oči.

jungkook zamrnčal, keď ucítil bozk na jeho zátylku, studené ruky prekĺzli pod jeho tričko.

-

"nemôžem uveriť, že si znova prehral!" jungkook bol otrávený. nie, bol naštvaný.

ako mohol prehrať nad taehyungom v bowlingu už tretíkrát po sebe?

"vzdaj sa kook, si lúzer" jiminov iritovaný hlas tomu tiež nepomáhal.

"teraz nám musíš kúpiť pivo!" seokjin zajasal a tlieskal rukami.

"neskôr? yoonah na mňa doma čaká, nechcem aby bola dlho sama s yoongim"

"ako sa má? dlho som ju nevidel" namjoon sa spýtal s plnými ústami nachos.

"má sa dobre, je trocha nachladnutá, ale je to v pohode. chcem byť len s mojou rodinou"

"stále nemôžem uveriť, že je z nás jungkook prvý, ktorý má manželku a dieťa" jimin sklamane pokrútil hlavou.

"no, zaslúži si to po tom všetkom, čím si prešiel" verte namjoonovi, ktorý vždy spraví trapnú atmosféru.

jungkook si odkašľal a poobzeral sa, nemohol zniesť ľútosť v ich očiach.

"no tak, všetkých vás zaveziem do vašich domov"

taehyung bol posledný, ktorého má vysadiť, jungkook zaparkoval pred jeho domom, ale taehyung zostal.

"bol dobrý nápad ísť na bowling po tvojej prednáške, trocha prelomiť lady"

jungkook sa usmial, "som rad, že ste prišli na moje terapeutické sedenie, znamená to pre mňa veľa"

"ja... ja proste nemôžem uveriť, že si nám to nikdy nepovedal, nikdy si mi to nepovedal..."

"nebolo to niečo, s čím by som mohol ísť von a vykričať to každému, tae"

"áno, ale ja? ty a ja sme boli najlepší kamaráti. nemôžem uveriť, že si si tým všetkým musel prejsť sám"

"nič by sa nezmenilo keby si to vedel"

"udal by som ho"

jungkook pokrčil ramenami, "už je koniec"

"vždy som vedel, že vo vašom vzťahu bolo niečo čudné, ale ani v mojich najdivokejších snoch..." taehyung vydýchol.

"hej," jungkook položil ruku na taehyungovo stehno a uisťujúco ho stisol, "je to v poriadku, je koniec. prestaň nad tým premýšľať"

"proste mi to nejde do hlavy, prepáč že som dramatický"

"je to veľa informácii, chápem. len nechcem aby si sa cítil vinný"

"ako by som sa nemal cítiť vinný? čo sa stalo v ten deň, sa stalo po...?"

jungkook si povzdychol a úplne zastavil auto, "áno, ale-"

"ako mi môžeš povedať, aby som sa necítil vinný, keď sa to všetko stalo kvôli mne?"

"hej," jungkook sa zamračil, "to čo sa stalo, sa stalo pretože bol môj otec alkoholik, ak by nebolo teba, našiel by iný dôvod spraviť to, čo spravil. to čo sa stalo v ten deň medzi nami, bol pre mňa budík. nejakým spôsobom si mi pomohol dostať sa z toho von"

"ale vrátil si sa"

"po siedmich rokoch"

"aj tak si sa k nemu vrátil"

jungkook pokrčil ramenami, "otec mal svoju závislosť, alkohol. a ja som mal moju, jeho. jablko nepadá ďaleko od stromu"

"myslím, že jeho skutočnou závislosťou si bol ty"

-

"miláčik, som doma!" jungkook sa zasmial sám pre seba kvôli klišé vete, ktorá práve vyšla z jeho úst.

vyzliekol si kabát a topánky, apartmán bol tichý.

išiel skontrolovať yoonah, hlboko spala, nechcel ju vzbudiť.

jungkook sa rozhodol ísť do druhej izby, skontrolovať malého yoongiho, izba bola tmavá.

jungkook sa zamračil, bol si istý, že nechal zapnutú lampu, prešiel po tmavej izbe a zapol lampu, rýchlo ju prikryl s prvým oblečením, ktoré našiel.

"zabavil si sa na bowlingu?" jungkook poskočil a otočil sa.

"ježiš, vyľakali ste ma. stále zabúdam, že máte náhradné kľúče"

"prepáč synak, prišiel som skontrolovať moju drahú dcéru. napokon, toto je môj apartmán" pán kim sa usmial.

jungkookovi bolo zle.

"stále sa necíti dobre"

úsmev zmizol, "je dlho chorá, môžem ju vidieť?"

"spí, nemyslím si, že by ste ju mali vzbudiť"

pán kim prikývol a prekrížil ruky, "ako sa má yoongi?"

intenzívne sa na seba pozerali.

"môj drahý vnuk, ako sa má, jungkook?"

"má sa dobre, teraz spí"

pán kim zahmkal a prikývol, nespúšťal oči z jungkooka.

"ešte niečo?"

"koľko máme času, kým sa vzbudí?" pán kim sa priblížil a pohladil mladšieho líce.

jungkook cítil zvratky v jeho ústach.

"záleží na tom, čo chcete robiť"

zrazu bol zatlačený dozadu, jeho chrbát udrel stenu, ktorá bola za ním.

zavrčal, keď pán kim ovoňal jeho krk, chytajúc jeho ruky. "teba. chcem robiť teba."

jungkook jemne zatlačil do jeho hrude, jeho srdce búšilo. "nie tu, nie pred dieťaťom"

"budem čakať v obývačke" jemne pobozkal jungkookove pery a opustil izbu.

jungkook si pretrel pery, ako keby mohol zo seba zmazať chuť toho muža.

vybral si mobil,

"myslím si, že to vie"

odoslať.

zhlboka sa nadýchol, mentálne sa pripravujúc nato, čo sa onedlho stane a tiež išiel do obývačky.

____

Vitajte pri 2. sérii Poison Ivy 💓

Dúfam, že sa vám táto séria bude tiež páčiť 😊. Máme pred sebou ešte veľa častí takže sa do toho môžme pustiť

Pre tých, ktorý tu náhodou zablúdili- toto je 2. séria príbehu Poison Ivy, ktorý nájdete na mojom profile, takže ak chcete čítať tento príbeh, odporúčam vám si prečítať 1. sériu 😊