Unglued Tears

Chapter 16

jungkook sa oprel o stenu, zakrývajúc si svoju dolnú partiu so saténovou prikrývkou.

pán kim sa na neho stále pozeral, čakal na odpoveď.

"netvárte sa tak nevinne, viem čo ste spravili"

pán kim zúžil svoje oči a sadol si späť, "naozaj nemám potuchy o čom hovoríš, anjelik. myslel som si, že sa tvoj otec zabil?"

"viem že s vami mal dohodu"

oči pána kima zčernali.

"a viem o čom tá dohoda bola" jungkook sa rozhodol klamať. možno teraz dostane odpovede, ktoré si zaslúži.

pán kim pozdvihol obočie, polovične sa uškŕňal. "vieš?"

jungkook sa zamračil, snažil sa ukľudniť svoje spanikárené srdce.

"vieš o čom bola dohoda a aj tak si mu odpustil? stále miluješ toho hnusného starého muža?"

jungkook bol zmätený. slová pána kim ho znervóznili.

niečo bolo zlé.

cítil niečo zlé.

"si príliš sprostý a odpúšťajúci"

jungkook sa zhlboka nadýchol, "naozaj ste ho zabili"

"nič som nespravil tomu starému mužovi, kook-ah. nehanbím sa za nič, čo som spravil. ak by som ho zabil, s radosťou by som to priznal. sľúbil niečo, čo nemohol dodržať a tak sa zabil"

"klamete"

pán kim zmäkkol, "viem že je to pre teba ťažké porozumieť s tvojim krehkým rozumom, ale-", "ježiši kriste, prestante s tým už všetci, nie som nejaký charitatívny prípad a nie som sprostý. viem že sa nezabil" jungkook vypľul.

pán kim zúžil oči, prezerajúc si jungkooka. "ako to vieš?"

"ako som povedal, nie som sprostý"

"daj mi jeden dôvod aby som ti uveril a pomôžem ti zistiť, čo sa mu stalo"

jungkookove oči sa rozšírili. "tak ste to vy naozaj neboli?"

"šukať decko muža, ktorého som zabil? som podnikateľ, zajačil, a nie monštrum"

jungkook by sa o tom mohol hádať.

"no tak, daj mi jeden dobrý dôvod, aby som ti uveril a zajtra budeš vedieť, čo sa mu stalo"

jungkook si prezrel staršieho.

nemohol mu povedať, že yoongi je nažive.

ale musel vedieť čo sa stalo a kto to spravil.

musel.

-

"hrdina, nudím sa" jimin našpúlil pery a padol na gauč vedľa yoongiho.

"vyzerám ako šašo?"

"no, s tou maskou a s tým, že ste celý zahalený, tak by som povedal, že áno"

"vyhodím ťa"

"to by ste nespravili" jimin falošne zalapal.

yoongi tskol a prekrútil očami, "ľutujem, že som ti zachránil život, mal som ťa nechať zomrieť"

"ste ku mne taký hrubý"

yoongi hlasno zahodil knižku, zatvoril si oči a zhlboka sa nadýchol.

chýbal mu kookie.

potreboval sa napiť.

postavil sa a prešiel ku chladničke, jimin pred neho rýchlo skočil a blokoval jeho výhľad.

"nebudete znova piť"

yoongiho oči sa rozšírili, "kto si myslíš, že si kurva?"

"pomohli ste mi takže teraz pomáham ja vám"

"nepotrebujem tvoju skurvenú pomoc, odstúp od chladničky lebo to budem ja, čo ťa dobije"

jimin našpúlil perami a odstúpil.

yoongi si zanadával popod nos a otvoril chladničku, otvárajúc fľašku soju.

jimin sa zamračil, "pravdepodobne ste sám pretože veľa pijete"

yoongi si otvoril ústa, aby zanadával na mladšieho, ale jimin mal pravdu.

všetko toto,

všetko čo sa stalo v jeho živote odkedy mal jungkook pätnásť až po teraz sa stalo kvôli tomu, že yoongi začal piť.

yoongi sa temne zasmial a usrkol si, "to je jeden z dôvodov"

-

"pracuješ pre pána kima. ale nie len v tej reštaurácii" jungkook vyhlásil.

sedel na lavičke v strede prázdneho parku.

bolo popoludnie, bolo slnečno na začiatku jesene.

malý yoongi kolísal naokolo, hrajúc sa s opadanými listami. jungkook naňho dával pozor.

minyoung si vedľa neho triasľavo vydýchla.

"čo máš s taehyungom? poslal ťa pán kim, aby si odo mňa dostala nejaké informácie?"

"nie. neposlal ma pán kim"

jungkook k nej otočil hlavu, "tak kto ťa poslal a čo chceš?"

"seokjin oppa mi povedal že vieš, že predal naše miesto anonymnému človeku" jungkook prikývol.

"nevieme kto to bol, plníme len príkazy"

"si štetka, nemáš len šukať ľudí za peniaze?"

minyoungin dych sa zasekol, odkašlala si a pozrela sa dole. "tak to tam nefunguje"

"čo tým myslíš?"

"pán kim a ostatní ľudia... kšeftujú aj s inými vecami"

"takže taehyunga len využívaš?"

pokrútila hlavou, "taehyung bol len nehoda. teba som mala využiť, ale namiesto toho som stretla jeho. preto som bola... potrestaná"

"prečo to robíš? prečo proste neodídeš?"

pozrela sa na neho so smutnými očami, "už nemožeš odísť, keď si vstúpil do pekla"

"poď, chcem ti ukázať to miesto"

jungkook si pamätal tú cestu.

jungkook vedel kde je.

jungkook poznal to miesto.