Unglued Tears

Chapter 5

jungkook miluje časy, keď boli všetci spolu.

sedeli a pili v bare, smejúc sa a užívajúc si ich spoločnosť.

vtedy zabúda na všetko čo si nechce pamätať.

chýbal tu len taehyung, ale povedal, že príde neskošie takže sa jungkook neobával.

"hej kook, ak si tu, tak kto je s yoongim?" jimin sa zrazu spýtal, seokjinova pozornosť prešla na jungkooka.

jungkookovi trvalo sekundu aby reagoval, "yoonah"

jimin sa zamračil, "myslel som si, že ste sa rozišli"

namjoon si odkašlal a pozrel sa na jungkooka, jungkook sa naňho tiež pozrel. vedel, že vyzeral ako stratený pes.

"stále žijeme spolu, máme dieťa, o ktoré sa musíme postarať"

jimin a seokjin nechali túto tému a začali sa rozprávať o inej veci, jungkook mohol cítiť, ako ho namjoon udrel s kolenom, pod stolom. pozreli sa na seba.

namjoon ukázal hlavou na pravo, jungkook rozumel signálu a prikývol, obaja sa postavili.

"pôjdeme na toaletu, hneď sa vrátime"

"ste dievčatá? prečo idete spolu?" seokjin vtipkoval čo spôsobilo, že sa jimin hlasno zasmial.

namjoon tskol a ignoroval jeho opitého strýka, chytil jungkookovu ruku a zaviedol ho na toalety.

obaja k sebe čelili, "kto je s malým?"

jungkook si prešiel po rukávoch, "kľud, najal som babysitterku"

namjoon si založil ruky a privrel si oči, "kedy? to si mi nepovedal"

"prečo ti musím povedať všetko čo robím? si mnou posadnutý? je to v rodine?"

namjoon si povzdychol, "si sprostý? v tvojom dome máš rukojemníčku, jungkook. babysitterka by ju mohla počuť a zavolať na teba políciu" zašepkal.

"kancelária je zvuko-tesná, malo to byť tanečné štúdio. nebude počuť nič, neboj sa, povedal som ti, že viem čo robím"

"tak prečo to nie je štúdio?"

"je toto čas a miesto aby sme sa o tom rozprávali?"

"áno, jungkook. je. tancuješ vlastne ešte?"

"mám dvadsaťšesť ja-"

"pýtal som sa ťa na niečo"

"nie"

"prečo si sa vzdal svojho sna?"

"už nemám sny."

pozreli sa na seba, namjoonova tvár zjemnela.

"mojim jediným snom je zistiť kto zabil môjho otca a prečo. môžme sa teraz vrátiť k stolu? teraz naozaj nechcem myslieť na môj sprostý život"

namjoon si otvoril ústa, aby niečo povedal, ale bol prerušený seokjinom, ktorý vošiel na toaletu, pozerajúc sa na dvoch bratov.

"všetko v poriadku?"

obaja nemo prikývli.

"taehyung mi zavolal a povedal, že sem príde aj so svojou novou priateľkou, poďme"

keď všetci traja vyšli von, uvideli taehyunga s drobným dievčaťom vedľa neho.

taehyung mal svoju ruku obmotanú okolo jej ramien, jej vlasy boli krátke a čierne, mala malé oči a veľké pery. bola pekná.

seokjin zrazu prestal kráčať a čudne sa pozrel na pár, jungkook sa chcel spýtať, že čo sa deje, ale bol prerušený taehyungom.

"ahojte, toto je moja priateľka, minyoung"

jungkook to meno už predtým počul.

znova sa pozrel na seokjina a potom si spomenul.

znova sa otočil k páru a slušne sa poklonil, skoro si nevšimol ako sa naňho minyoung usmieva.

"nemali by sme mu to povedať?" jungkook zaparkoval pred seokjinovým domom, seokjin bol posledný človek, ktorého mal odviesť domov.

"povedať mu čo?" jungkook zastavil auto a pozrel sa na seokjina.

"že s tebou mala mať rande na slepo, že mi povedala, že je single"

jungkook pokrčil ramenami, "možno si myslela, že ona a taehyung to spolu nemyslia vážne, povedal, že len pred nedávnom spolu začali chodiť"

"len nechcem aby k nej začal prechovávať city a potom si zlomil srdce"

jungkook sa slabo zasmial, "taehyung je veľký chlapec"

"je to proste čudné, povedala mi, že sa s nikým nestretáva"

"kde si ju vlastne stretol?"

"pracuje v reštaurácii, s ktorou robím biznis, robí tam čašníčku. vyzerala ako zlaté dievča, myslel som si, že si budete rozumieť"

jungkook sa usmial sa svojho strýka, "ďakujem, naozaj si to vážim. ale naozaj si nemyslím, že by som mal byť teraz s niekým, stále mám nejaké veci na práci"

"ja len... ja len nechcem aby si ho stále mal na pamäti"

jungkook sa pozrel rovno a zhlboka sa nadýchol. "som v poriadku"

"stále to hovoríš, ale si naozaj v poriadku?"

-

"takže, odpovieš mi?" zovretie zozadu zosilnelo.

jungkook cítil, že nemôže dýchať.

rýchlo sa otočil a slabo zatlačil muža, chytil mu ruku a rýchlo s ním prešiel do jungkookovej izby.

zavrel za sebou dvere.

"nemáš ani predstavu ako som sa vystrašil, skoro som sa došťal. myslel som si, že si pán kim" jungkook mal doslova slzy v očiach, bol tak vystrašený.

človek sa zasmial a sadol si na posteľ, "prepáč, prepáč. len som sa nudil, strážiť malého celý večer je únavné"

jungkook si povzdychol a tiež si sadol na posteľ, snažiac sa ukľudniť svoj dych a srdce.

"prisahám bohu, stále sa trasiem"

"chodí sem často?"

"má kľúč, preto nechcem aby si tu stále bol"

"tuší niečo?"

"neviem, stále sa správa čudne a podozrievavo, nemôžem povedať. ale viem, že ho mám obmotaného okolo môjho malíčka"

"áno, pretože ho necháš aby ťa šukal"

"prestaň"

"nemôžem"

"toto je tvoj trest odo mňa" jungkook liezol a sadol si na muža, kolená na oboch stranách jeho nôh. muž vošiel so svojou rukou pod jungkookove tričko a pritlačil si ho bližšie.

"začo presne je ten trest?" muž sa uškrnul.

"že si predstieral svoju srmť viac než rok"