Unglued Tears

Chapter 11

seokjin sa otočil, nečakal, že bude hrubo vyrušený, keď dával prádlo do práčky.

"prečo sa pýtaš, kook?"

"len tak, zaujíma ma to" napravil svoje uchopenie na malom yoongim, ktorý bol v jeho náručí.

seokjin si odkašlal.

"vlastním nejaké reštaurácie okolo tohto mesta a nejaké aj v číne, robím biznis s ľuďmi" zapol práčku a vyšiel z práčovne, jungkook ho nasledoval.

"aký biznis? zarábaš toľko peňazí len kvôli tomu, že vlastníš nejaké reštaurácie?"

seokjin prestal kráčať a pozrel sa na jungkooka, "stalo sa niečo?"

"malo sa niečo stať? len sa pýtam svojho strýka, s čím pracuje" jungkook začínal byť nedôverčivý, seokjin sa správal čudne.

"zvykol som byť šéfkuchárom," seokjin si založil ruky, "a teraz som vlastníkom niekoľkých veľkých reštaurácii"

"prečo si nám to nikdy nepovedal? prečo sme nikdy neboli v tvojej reštaurácii"

seokjin sa zamračil, "naozaj mi nie je príjemné, že ma vypočúvaš, jungkook"

niečo skrýval, jungkook to vedel.

"tak mi aspoň vieš povedať ako sa volá to miesto? aspoň jednu z nich, ak sú okolo tohto mesta"

"king's flavour. a skončil som s touto konverzáciou, kook, nemyslím si, že niečo z tohto je tvoja vec"

jungkookove oči sa rozšírili.

king's flavour.

poznal to miesto.

-

'rozmýšľaj rýchlo. rozmýšľaj rýchlo. rozmýšľaj rýchlo' yoongi nevedel ako odpovedať na otazku.

kým ju jimin nezodpovedal.

"oh, môj občiansky preukaz je tu..." z vrecka si vybral občiansky preukaz.

yoongi ďakoval bohu a galaxii. jeho hruď začínala bolieť.

"poďme ti spraviť niečo na jedenie"

"ako vás mám volať?" jimin sa spýtal, kým žul jedlo, ktoré mu spravil yoongi.

sedeli na zemi pred sebou, nedalo sa sedieť nikde inde, než na gauči alebo na yoongiho matraci v yoongiho malom miestečku.

"nemal by si mi hovoriť nijak"

jimin prehltol svoje jedlo, "ok pán záhadný. možno vás budem volať hrdina"

"drž hubu a jedz" yoongi sa postavil zo zeme a prešiel do kuchyne, otvoril chladničku a vybral fľašu soju.

"pijete veľa"

"ty hovoríš veľa" yoongi sa otočil, takže ho jimin nevidel ako si dáva dole masku a začal piť.

"zoberiete ma domov keď dojem?"

yoongi prehltol svoj alkoholický nápoj, znova si zakryl tvár s maskou a otočil sa.

"myslel som si, že si povedal, že už nemáš domov"

jimin pokrčil ramenami, "niečo vymyslím"

"máš rodičov? súrodencov?"

jimin pokrútil hlavou, "rodičia ma vyhodili, keď som bol mladý, keď som si vybral tancovanie namiesto vysokej a som jedináčik"

yoongi chcel niečo povedať na jiminových rodičov, ale potom si spomenul, že on je pravdepodobne desaťkrát horší, takže zostal ticho.