Unglued Tears

Chapter 20

na druhý deň jungkook poprosil namjoona, aby postrážil malého yoongiho, kým išiel na nákupy.

hľadal len zámienku, aby sa odtiaľ dostal, aby si vyčistil hlavu.

prechádzal sa po obchode s prázdnym košíkom, len sa obzeral.

"jungkook?"

jungkook vyšiel zo svojho tranzu, otočil sa a jeho ústa sa pootvorili.

"hoseok seonsaengnim!"

hoseok sa usmial, "môžeš ma volať hyung, jungkook-ah, je to v pohode"

"ako sa máš, hoseok hyung?"

"mám sa dobre! hrozne si dospel, teraz si mužom"

jungkook sa začervenal.

"koľko máš teraz rokov? poslednýkrát čo som ťa videl, tak si mal skoro osemnásť, som prekvapený, že som ťa vôbec spoznal"

"je mi skoro dvadsať sedem"

"do riti," hoseok sa zasmial, "čas uteká. ako sa veci majú? stále tancuješ?"

"veci sú v pohode," klamstvá. "a nie, uvedomil som si, že to nie je pre mňa" ďalšie klamstvá.

"preto si odišiel?"

jungkook prikývol.

klamstvá.

klamstvá.

klamstvá.

"stále učíš tanec?"

hoseok prikývol, "na rovnakom mieste len iný študenti. aj keď jimin a taehyung sa z času na čas zastavia"

"sakra, toľko rokov... hádam, že máš viac než troch študentov?" jungkook si odfrkol.

hoseok sa zasmial, "tridsaťpäť aby som bol presný"

"to je dobré, hoseok hyung. si dobrý učiteľ a dobrý tanečník"

hoseok sa usmial.

"sám si na nákupoch? si taký pekný, myslel som si, že už niekoho budeš mať"

jungkook sa zasmial, "snažíš sa so mnou flirtovať, hoseok hyung?"

hoseok sa zasmial a pokrútil hlavou, "som zadaný, prepáč kook"

"ja som vlastne ženatý a mám aj dieťa" no, technicky bol stále ženatý s yoonah, takže úplne neklamal.

hoseokove oči sa rozšírili, "oh môj bože, vážne?!"

jungkook pyšne prikývol, z vrecka si vytiahol mobil a hoseokovi ukázal svoju obrazovku uzamknutia.

bola to selfie neho bozkávajúc usmievavého malého yoongiho na líco, na jeho prvé narodeniny.

"oh bože, je taký zlatý," hoseok povedal, "ale nepodobá sa na teba, tvoja žena musí mať silné gény"

jungkook cítil, ako sa jeho srdce zovrelo, rýchlo zablokoval svoj mobil a vrátil ho do vrecka.

"som pre teba šťastný. bol si dobré dieťa, zaslúžiš si to najlepšie v živote"

jungkook sa mierne uklonil, "ďakujem, hyung"

hoseok si odkašlal, jeho úsmev bol preč.

"počul som čo... počul som čo sa stalo tvojmu otcovi, úprimnú sústrasť"

jungkook sa znova uklonil.

"ako sa máš? a tvoj brat?"

"sme v pohode, vlastne namjoon práve stráži moje dieťa"