Unglued Tears

Chapter 17

jungkook vedel kde bol.

silno držal malého yoongiho, ľutoval že so sebou priniesol aj svojho syna.

spoznal tajomnú, starú, zlomenú červenú budovu v strede lesa.

spoznal drevené dvere, ktoré boli vedľa tej budovy, na zemi.

"toto zvykla byť naša trestajúca miestnosť" minyoung zrazu povedala, jungkook sa vyľakane otočil. príliš stratený vo svojom vlastnom svete.

kráčali k budove, jungkook ukázal na yoongiho drevené dvere. "táto?"

minyoung prikývla, "trestali nás na verejnosti pred každým, to miesto je už dávno zabudnuté"

jungkook sa cítil vyčerpane.

potichu vstúpili do miestnosti, minyoung s ľahkosťou otvorila kovové dvere.

"nie sú tu bodyguardi? nebojíš sa, že ma niekto uvidí?"

"buď ticho," zašepkala mu, "nie sú tu žiadny bodyguardi pretože sme v strede ničoho, nikto nás tu nemôže nájsť. a každý je vo svojich izbách v tejto hodine"

"prečo som tu, minyoung?"

"chcem ti niečo ukázať"

pomaly a potichu vyšli po dlhých schodoch, miesto z vnútra vyzeralo pekne. ako drevený palác.

ale nezáleží na tom aké pekné je toto miesto, veci ktoré toto miesto videlo a prešlo si, boli škaredé.

potichu vošli do jednej z miestností, do jedinej, ktorá mala červené dvere. ostatné dvere boli čierne.

minyoung za sebou zatvorila dvere a oprela sa o stenu, prekrižujúc si ruky.

jungkook sa poobzeral po miestnosti a jeho srdce padlo.

tu to bolo, nad veľkou posteľou, ktorá mala na sebe čierne saténové poťahy, svietilo neónové logo, na ktorom bolo

'jungkookova izba'.

jungkook si nemohol zatvoriť ústa, jeho čeľusť padla.

na celú izbu sa pozeral s rozšírenými očami, na stenách boli jeho fotky buď s yoongim, sunjung, namjoonom, seokjinom a jeho kamarátmi.

ostro sa nadýchol s nosom, "čo je toto?," otočil sa na minyoung, "čo je toto?!"

prst si pritlačila k perám, utišujúc vystresovaného chlapca, "nie som si istá, ale našla som to náhodou"

jungkook jemne položil malého yoongiho na zem a prezeral si miestnosť.

otvoril skriňu, cítil sa nechutne.

boli tam všetky typy sexuálnych hračiek, bielizeň a pár normálnych oblečení.

"budem zvracať" jungkook dýchal, pot tiekol po jeho čele.

sadol si na posteľ, cítil sa omámene.

rozhodol sa otvoriť nočný stolík, ktorý bol blízko postele.

papiere.

milión papierov.

niektoré vybral a pozrel sa na ne.

detské kresby, muž s okuliarmi, 'profesor basketballu' bolo napísané pri mužovi.

jungkook obracal papiere, ale ten istý muž bol všade, s rovnakým menom.

meno znelo povedomo, ale jungkook vedel, že to nie je jeho.

bolela ho hlava.

bol veľmi zmätený.