Unglued Tears

Chapter 14

jungkook sa pozeral na namjoona s rozšírenými očami, ktorý stál vo dverách, namjoon sa pozrel z ľava do prava predtým, než vstúpil.

jeho srdce silno búšilo, jeho krv stuhla, jeho telo sa triaslo.

"prečo sú vchodové dvere otvorené? a s kým si sa kurva rozprával?"

"hyung, nie je to tak ako to vyz-" keď jungkook otočil svoju hlavu na pravo, yoongiho už nevidel.

"čo tak nevyzerá? je všetko v poriadku, kook?" namjoon za sebou zatvoril dvere a vykročil vpred.

jungkookova hruď sa zdvíhala, panikáril a bol zmätený.

jungkook si odkašlal a sadol si, "áno, všetko je v poriadku"

"s kým si sa rozprával?"

"s nikým"

"počul som ťa"

jungkook sa pozrel na namjoona, "rozprával som sa s otcom"

cítil niekoho, ako mu chytá nohu z pod postele.

hlasno zavrčal a skopol yoongiho ruku z jeho nohy, snažiac sa nepritiahnúť namjoonovú pozornosť.

"s otcom?"

jungkook prikývol, jeho oči boli veľké a stále nejak nevinné.

namjoon zmäkkol, "rozprávaš sa s ním veľa?"

jungkook prikývol.

"zjavuje sa ti v snoch?" namjoon si povzdychol a sadol si vedľa jungkooka, obmotávajúc ruku okolo jeho ramien, mačkajúc jeho ramená v uistení.

"neveríš mi"

"hej, to nie je pravda. verím ti že ho vidíš, pravdepodobne ťa prišiel navštíviť zo záhrobia. napokon, bol si jeho obľúbený"

yoongiho to bolelo počuť. v srdci cítil bodnutie.

jungkooka to tiež bolelo.

"berieš svoje lieky, kook?" namjoon sa ho zrazu spýtal, pozorne si jungkooka prezrel.

jungkook skoro veril, že tiež stráca rozum.

jungkook prikývol.

klamstvá.

klamstvá.

klamstvá.

"čo terapia? prestal si s tým?"

"nie je nažive, že?" jungkook sa na neho pozrel.

namjoon si kúsol do pery a pokrútil hlavou, slzy sa tvorili v jeho očiach, keď videl svojho malého brata takto, "možno by si mal niekoho stretávať? len aby ti pomohol so všetkým čím prechádzaš. možno by si sa mal prestať hrať na detektíva a nechať otca na pokoji. sprav to kvôli malému yoongimu"

jungkook prikývol po entý krát, "som unavený, hyung"

namjoon tiež prikývol a postavil sa, "chceš aby som zostal? môžem-", "nie, je to v pohode. dám si lieky a pôjdem spať, budem v poriadku"

"si si istý?"

jungkook prikývol.

"zavolaj mi ak niečo budeš potrebovať, kook. vieš že som tu stále pre teba, však?"

"viem, hyung. ďakujem"

"ľúbim ťa"

"aj ja ťa ľúbim"

namjoon bol na odchode, "pobozkaj za mňa yoongiho"

jungkook sa zamračil, jeho srdce silno búšilo. "čo?"